Žiadne vyvrcholenie snáh Slovákov, iba ďalšia hanba

Prvé deportácie Židov na jeseň 1938 sa stále zamlčiavajú.

Krátko po vyhlásení autonómie deportovali za naše hranice stovky Židov, na fotografii tábor v Miloslavove. (Zdroj: The Wiener Library for the Study of the Holocaust & Genocide)

Nacionalisti pravidelne rečnia pred Katolíckym domom v Žiline, kde 6. októbra 1938 vyhlásili autonómiu Slovenska, neonacisti k jej oslavnej tabuli kladú vence a vedenie Matice slovenskej ju označilo za „vyvrcholenie slovenského národnoštátneho programu“, dokonca tento rok svoje pobočky inštruovala, že oslava autonómie je „prioritná“.

Popri osmičkových výročiach zaniká, že práve pred 80 rokmi sa otvorila cesta k diktatúre a násiliu režimu proti občanom.

Toto obdobie je však aj počiatočnou fázou holokaustu a perzekúcií.

Článok pokračuje pod video reklamou

Deportácie totiž neprišli až počas vojny. Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS), četníci a gardisti realizovali už krátko po vyhlásení autonómie prvé deportácie Židov z územia Slovenska.

Do novembrovej zimy, na pusté pole za Bratislavou, vyviezli stovky ľudí. Z Viedne prišli Slovákom tajne radiť nacisti s Adolfom Eichmannom. Medzinárodná hanba je dodnes zamlčiavaným úsekom našich dejín.

Čo chcete? Máte dosť myší

Po vyhlásení autonómie Slovenska nabrali udalosti rýchly spád. Likvidácia pluralitnej spoločnosti a popretie základných ľudských práv šli ruka v ruke s tým, ako vládu nad Slovenskom prevzala nacionalistická HSĽS.

Okresné úrady na Slovensku dostali 4. novembra príkaz: „Treba upovedomiť okresné a četnícke stanice, ako aj vedúcich jednotiek Hlinkových gárd južného Slovenska, aby zadržali vo svojich obvodoch sa zdržujúcich Židov a postrkovali ich i s ich rodinnými príslušníkmi v hromadných transportoch na nákladných autách najneskoršie do 24 hodiny dňa 4. 11. 1938 cez nové hranice.“

Príkaz ihneď vyplnili. Autonómia bola vyhlásená len pred pár týždňami a noví páni Slovenska neotáľali. Židov chytali po okresoch a deportovali za nové hranice, na územie, ktoré malo byť odstúpené Maďarsku na základe Viedenskej arbitráže.

Brať mali nemajetných. Vzápätí pozmenili príkaz, aby brali tých, čo nemali štátne občianstvo. Keďže mnohí dlhodobo žili na Slovensku, zhabali im majetok, zapečatili ich byty aj živnosti, nechali im smiešnych 50 korún.

Stovky ľudí vyviezli na pole za dedinu Miloslavov. V hraničnom pásme, v krajine nikoho, sa tiesnili celé rodiny vrátane tehotných matiek, batoliat, chorých starcov.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5JSW na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5JSW na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Československo: Sto rokov


Článok je zaradený aj do ďalších tém história, História, Slovenský štát, Víkend

Už ste čítali?