SME

Filmárka: Keď naši Rómovia vycestujú, zrazu sa zázračne zistí, že sú šikovní

Film sleduje osudy rómskych detí.

Katarína Farkašová (1953) vyštudovala filmovú dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU, neskôr si doplnila vzdelanie o kanadský trojročný kurz o ľudských právach, o sociálne poradenstvo v Bratislave, psychoanalýzu v Prahe a Gender Issues vo Viedni. Trinásť rokov pôsobila ako dramaturgička vo filmových ateliéroch Koliba. Od roku 1994 je riaditeľkou Aliancie žien Slovenska, ktorá sa zaoberá ochranou ľudských práv žien. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Mali rok, keď s nimi švédski adoptívni rodičia odišli. Teraz sú dospelí a prvýkrát stretnú svojich slovenských rodičov, ktorí žijú v úplne inom svete.

Dramaturgička a scenáristka KATARÍNA FARKAŠOVÁ vo svojom najnovšom dokumente Švédi z osady sleduje osudy rómskych detí z dojčenského ústavu Mlynky-Biele Vody, ktoré boli adoptované do Švédska.

Hovoria viacerými jazykmi, jeden z nich vyštudoval dve vysoké školy, ďalší podniká, tretí pracuje v kancelárii. Film Švédi z osady má v sobotu 13. októbra premiéru na festivale Jeden svet a koncom roka by sa mal objaviť na Dvojke RTVS.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Nedávno ste dokončili dokument o slovenských Rómoch z osady, ktorých ako deti adoptovali do Švédska a vrátili sa pozrieť na rodné Slovensko. Hrdinovia si našli vás alebo ste si vy našli ich?

Pred 23 rokmi som sa dozvedela, že rómske deti od nás majú problém s adopciou do Švédska. Z hľadiska švédskych zákonov sa uskutočnila, len naša republika ich nechcela pustiť. Švagriná, ktorá pracuje v televízii a má rodinu vo Švédsku, ma na to upozornila a povedala mi, nech im pomôžem.

Nevedela som ako, ale napriek tomu som tých švédskych adoptívnych rodičov u seba ubytovala. Pochodila som s nimi tri ministerstvá, pričom ma sprevádzala švédska adoptívna mama, ktorá celý čas plakala.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ako to dopadlo?

Ministerstvá sa vyhovárali jedno na druhé, až to nakoniec na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny schválili. Cez takýto koridor, ktorý sa vytvoril, sa dostali do Švédska asi tri alebo štyri deti.

To bolo v čase, keď už sa mali z legislatívnych dôvodov zastaviť zahraničné adopcie(pozn. red. nemali sme zákon, ktorý by ich povoľoval, ale ani zakazoval).

Koľko rómskych detí sa takto dostalo zo Slovenska do Švédska?

Celkovo bolo adoptovaných devätnásť detí z detského domova Mlynky-Biele Vody. Riaditeľkou tam bola doktorka Leksová. Stávalo sa jej, že z tej istej rodiny jej nosili nové dieťa každý rok. Bolo jej ľúto, že tie deti majú pred sebou len domovácku budúcnosť.

V tých rokoch nebol veľký záujem o adopciu rómskych detí. Kedysi sa to dokonca tajilo, ak bolo dieťa adoptované, ľudia sa zvykli aj presťahovať či zmeniť si meno. U nás rodičia zväčša pri adopciách chceli nerómske zdravé bábätko. Švédi to mali úplne naopak.

Ako to myslíte?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5JNT na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu