Bol piatok, 7. októbra 1938. Na bratislavskej strane mosta cez Dunaj, pri policajnej strážnici predával kamelot noviny. Do práce v meste sa náhlili zástupy a noviny sa dobre míňali. Kamelot nikdy nevykrikoval, ako zvyknú jeho kolegovia. Iba vzal do jednej ruky dvadsaťhaliernik a druhou obratne podal výtlačok. A nikdy sa nezabudol poďakovať.
Tentoraz však s popolavou tvárou volal prestráchaným hlasom: „Okupácia! Okupácia!“ Udivení chodci, jeho stáli zákazníci, zvedavo listovali v novinách a tváre im kameneli.
Na prvej strane tučné litery oznamovali triumfálny príchod prvej slovenskej vlády do Bratislavy a odkaz Jozefa Tisa: „Buďte požehnaní!“
Na druhej strane bolo možné dočítať sa o lúpežnej vražde na Františkánskom námestí. Brouk a Babka inzerovali jemné mako košele v lososovej farbe za 17 korún a United States Lines núkali služby svojich lodí. President Harding a President Roosewelt z Prahy do New Yorku za 121 dolárov.
Ak by nám pomohli spojenci, Hitler by mal vážny problém Čítajte Až na ďalšej strane sa krčila trojriadková správička, čo vyrážala dych. Nemecká tlačová kancelária oznamovala, že na základe uznesení medzinárodného delimitačného výboru obsadí nemecká armáda medzi 7. a 10. októbrom Petržalku.
Takto kedysi spomínal na udalosti spred osemdesiatich rokov petržalský rodák Bohuslav Chňoupek, niekdajší spisovateľ, ale aj prívrženec normalizačnej politiky a minister zahraničných vecí socialistického Československa.
Čo je prevažne nemecké?
Petržalka a Devín sa nestali súčasťou Tretej ríše na základe Mníchovskej dohody, ktorú akceptovala vláda Československej republiky 30. septembra 1938. Slovenské obce nezahrnuli ani do jedného zo štyroch pásiem vyznačených na priloženej mape, ktoré mala v nasledujúcich dňoch obsadiť nemecká armáda.
