Keď pred stodesiatimi rokmi 27. septembra 1908 vyšiel z továrne v Detroite Ford model T, začala sa písať história moderného automobilizmu.
Henryho Forda dodnes ospevujú ako vzor úspešného podnikateľa, ktorý stvoril masovú výrobu s masovou spotrebou a pre ľudí vyrobil milióny áut.
Do sveta však nevypustil len ľudové vozidlo. Na jeho odvrátenú tvár, podiel na šírení rasizmu a sympatie k Hitlerovi, sa taktne zabúda.
Publicista Ford
Všetko sa začalo v roku 1919, keď automobilový magnát kúpil michiganský týždenník Dearborn Independent. Nešíril v ňom len svoju povestnú reklamu na model T. Noviny sa zakrátko stali hlasnou trúbou vulgárneho antisemitizmu.
Prvý útok prišiel v článku 22. mája 1920, keď titulka veľkými písmenami hlásala: „Medzinárodný Žid – najväčší svetový problém.“ Podobný tón si držalo ďalších 91 čísel novín.
Príval rasovej nenávisti pod ochranou šéfa Ford Motor Company bol ohromný. Noviny použili celý hanobiaci arzenál vtedajších (a aj dnešných) rasistov.
Židia vraj rozpútali všetky vojny, sú odvekými nepriateľmi, v rukách majú biznis aj noviny, šíria degenerované myšlienky, odmietajú pracovať, nikto ich nemá rád.
„Existuje rasa, ktorá nikdy a nikde nebola vítaná a ktorej sa predsa podarilo povzniesť sa k moci,“ písali noviny a tvrdili, že Židia chcú ovládnuť svet, a preto tajne založili „superkapitalistickú medzinárodnú vládu“.
Články obviňovali Židov, že sa nachádzali už v posádke Kolumbovej výpravy v roku 1492 a zhanobili panenskú Ameriku. Inokedy Židov vinili aj za neúspech v bejzbalovej lige.
Hlásali tiež, že „Žid je jediným a pôvodným medzinárodným kapitalistom“, hoci práve Ford rozvinul sieť svojich pobočiek po celom svete a tvrdil, že jeho zamestnanci za pásom nepotrebujú premýšľať.
„Moderný antisemitizmus, ktorý sa rozvíjal na prelome 19. a 20. storočia, sa neobmedzoval na Európu,“ poznamenáva historik Miloslav Szabó z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
„V USA mal silné zázemie predovšetkým v prostredí náboženskej a nacionalistickej pravice. Obvinenia Židov boli podobné ako v Európe: boli vraj ,rozkladným‘ prvkom, ako kapitalisti a finančníci vraj vykorisťovali Nežidov a zároveň podporovali liberalizmus, socializmus a slobodomurárov. V USA nachádzame dokonca aj obvinenia Židov z ,rituálnych‘ či iných tajuplných vrážd.“
Henry Ford dosiahol úspechy v podnikaní, ale aj v šírení predsudkov. (zdroj: SITA/AP)Predbehol Hitlera
Ford predbehol Hitlera o desať rokov. A keďže jeho noviny vnucovali obchodným partnerom, reklama sa onedlho chválila 700-tisícovým nákladom.
Články čoskoro, v novembri 1920, nasledovalo súhrnné knižné vydanie nazvané Medzinárodný Žid.
Pamflet vzápätí preložili aj do nemčiny. Knihu mu opakovane vydávali vo vydavateľstve Hammer, ktoré sa špecializovalo na rasistickú propagandu a chválenie nemeckej rasy.
