ŽIVOT NA DUNAJI

Kedy sa na dunajský breh vráti Lido?

Na dunajskom nábreží medzi Starým a Prístavným mostom by opäť mala byť lagúna s mestskou plážou.

Obľúbené Lido využívali Bratislavčania až do 80. rokov minulého storočia. (Zdroj: OZ Bratislavské rožky)

V Paríži, vo Viedni či Varšave si ľudia užívajú mestské rieky a pláže. Aj Bratislavčania si môžu v lete užívať plážovú atmosféru na Magio pláži, lenže bez kúpania. To by sa malo zmeniť. Iniciatívy Nové Lido a Lido Lagúna v spolupráci s vodohospodármi, orgánmi ochrany prírody, verejnými prístavmi aj investormi pripravili spoločnú štúdiu, ako by mohlo nábrežie medzi Starým a Prístavným mostom vyzerať. V nej sa ráta s vybudovaním lagúny, obnovením mestskej pláže na mieste historického Lida, vybudovaním prírodného parku a nábrežných promenád, nových lodeníc a malého prístavu a obnovením Ovsištského ramena.

„Realizáciou predloženého ideového návrhu môže vzniknúť veľmi príjemné, atraktívne prostredie, vyhľadávané miesto na oddych, rekreáciu i športové vyžitie Bratislavčanov, s krásnym pohľadom na dominanty mesta na ľavom brehu Dunaja a s oživením tradície bývalého kúpaliska Lido,“ povedala hovorkyňa Bratislavy Zuzana Onufer.

O krôčik vpred

Ešte na jar 2017 iniciatívy Nové Lido a Lido Lagúna predložili štúdiu športovo-rekreačnej zóny Lido mestu na posúdenie, keďže nábrežná časť s rozlohou približne 25 hektárov, na ktorej by mala byť rekreačná zóna vybudovaná, je vo vlastníctve mesta. Spravuje ju štátny Slovenský vodohospodársky podnik. Na rozdiel od územia za hrádzou, kde developeri plánujú nové mestské centrum, je inundačné. Pri povodni ho zaplavuje Dunaj, a tak chráni pred povodňou hodnotnejšie časti mesta. To limituje využitie tohto priestoru.

Mesto malo k štúdii technické pripomienky, ktoré však nemenili pôvodný zámer pláže. Tie autori do štúdie zapracovali a dokument poslali späť mestu. Teraz čakajú na jeho vyjadrenie.

„Posunulo sa to o krôčik dopredu,“ povedal Martin Mišík z iniciatívy Lido Lagúna.

Podľa neho je potešiteľné, že stanoviská dotknutých orgánov vrátane Slovenského vodohospodárskeho podniku, Štátnej ochrany prírody, sú pozitívne.

„V súčasnosti zarastený a málo prietočný záplavový priestor sa vyčistí a bude schopný lepšie previesť povodňové prietoky, čím sa zlepší odtok z centrálnej časti Bratislavy a zlepší sa bezpečnostná situácia ochranných opatrení,“ uviedol ohľadom štúdie Boris Kováč zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepného závodu Bratislava. Podnik však trvá na tom, aby budovy nových lodeníc, ktoré tu majú vybudovať, navrhli tak, že budú mať prietočné prvé nadzemné podlažie a v prípade povodní nebudú brániť v pretekaniu vody.

Ochranári zas majú najmä záujem o revitalizáciu Ovsištského ramena a brehu chráneného areálu Sovieho lesa medzi mostom Apollo a Prístavným mostom. Toto rameno Dunaja bolo pred desiatkami rokov prerušené pre výstavbu Prístavného mosta a nikdy sa neobnovilo.

K štúdii sa ešte nevyjadrila mestská časť Petržalka. Dokument bol zatiaľ len prerokovaný v odbornej komisii pri miestnom zastupiteľstve v júni 2018.

„Na základe iniciatívy poslankyne Pätoprstej si komisia vyžiadala pre lepšie posúdenie stanovisko tunajšieho oddelenia životného prostredia a vyzvala investora, aby uskutočnil verejné prerokovanie s obyvateľmi. Potom sa komisia opätovne vráti k posúdeniu štúdie. Až na podklade stanoviska komisie mestská časť vydá záväzné stanovisko k štúdii,“ povedala hovorkyňa Petržalky Silvia Vnenková, s tým, že o termíne prerokovania štúdie s obyvateľmi ešte neboli informovaní.

Dalo by sa aj po častiach

Všeobecne sú však iniciátori vybudovania športovo rekreačnej zóny sklamaní pomalou aktivitou zo strany mesta. Preto ani nevedia odhadnúť, kedy by sa nová zóna mohla stať realitou.

„Napríklad plážový priestor je možné zrealizovať v priebehu roka,“ ozrejmil Mišík. Vybudovanie samotnej pláže by stálo okolo 400-tisíc eur. Náklady na celý projekt aj s obnovou Ovsištského ramena odhadujú na približne dva milióny eur.

Realizácia celého plánu si vyžaduje tiež zmenu územného plánu mesta z roku 2007. To v prípade Bratislavy trvá roky.

„Hlavné mesto eviduje predmetné územie ako jednu z lokalít na zmenu územného plánu mesta do najbližších zmien a doplnkov územného plánu mesta,“ uviedla Onufer. K obstaraniu ďalších zmien a doplnkov hlavné mesto pristúpi až po ukončení procesu zmien a doplnkov, na ktorých mesto aktuálne pracuje.

Podľa magistrátu predložený návrh budúceho využitia územia pri Dunaji treba vnímať ako územnoplánovací podklad pre zmeny a doplnky územného plánu mesta a ako ideovú štúdiu. Následne bude treba vypracovať projektovú dokumentáciu.

Podľa Mišíka je však časť budúcej rekreačno-športovej zóny v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a dá sa zrealizovať aj podľa súčasného územného plánu. Mesto súhlasí.

„Ide najmä o plochy verejnej zelene, ktoré po spracovaní projektov ich revitalizácie, po získaní potrebných povolení, môžu byť zrealizované ako nábrežný park,“ ozrejmila Onufer.

Program štvrtého ročníka Fóra Dunajského fondu nájdete tu

Téma: SME Plus


Už ste čítali?