Viac než polstoročie prežil pri vode. Vlastne najmä pod ňou. Vášňou Petra Áča sa stali ryby. Ponára sa za nimi, aby odhalil ich súkromie. Zúčastnil sa na viacerých expedíciách v európskych i v tropických moriach, no najviac času trávi pri milovanom Dunaji a jeho ramenách. „Kedysi bolo potápanie dobrodružstvom. Nikto o ňom nič nevedel, nemali sme žiadny výstroj. Teraz si zaplatíte zájazd, oblečú vás do najdrahšieho výstroja, sotia do vody, ukážu veľkého veľrybieho žraloka a ste vysmiaty,“ hovorí prírodovedec, zoológ, publicista a fotograf.
Čo vás lákalo na potápaní?
Ako mnoho iných chlapcov aj ja som rád chodil na kúpalisko na Tehelnom poli. Jeden taký výmyselník - volal sa Ebers - tam mal plavecké okuliare, do ktorých si vložil sklo - aby sa mu nezarosili. Požičal mi ich. Bol to môj prvý pohľad pod vodnú hladinu, ktorý ma veľmi zaujal. Otec, vášnivý rybár, ma často ťahal k vode. Keď nič nechytil, pošomral si, že ryby na tom mieste nie sú. Lenže keď som strčil hlavu pod vodu, zistil som, že rýb je tam plno - akurát neberú. A to bol začiatok.
V čom ste sa ponárali?
Zhotovil som si svoje prvé potápačské okuliare z autoduše, do ktorej som si vlepil sklo a to už bolo skvelé, všetko som videl.
Spočiatku ste zrejme veľa improvizovali.
Samozrejme, veď sme nemali nič. Viete, ako vyzerali moje prvé plutvy? Na spartakiádne cvičky som si prinitoval kus linolea. Bola to katastrofa, takmer som sa utopil.
Mali ste pod vodou niekedy namále?
Viackrát, ale všetko som prežil. Treba mať šťastie. Vo vode som ho mal zatiaľ vždy, ale zato som raz spadol zo strechy a zlomil si chrbticu.
Ostrov zlata znovu ožil. Aj vďaka živým kosačkám a trusu Čítajte Potápali ste sa sám?
Kdeže. Vytvorila sa partia nadšencov. Boli tam študenti medicíny, dvaja konštruktéri, geológ Janko Seneš, lingvista Alexander Ivan a ďalší. Vytvorili sme v rámci Zväzarmu skupinu na výskum pod vodou. Potápali sme sa v Jadranskom mori aj v tatranských plesách. Fungovalo to, až kým nás nezrušili. Asi od nás očakávali, že budeme hádzať granátom. Potom sme sa pretĺkali takým tangovým krokom.
Čo bolo v priekopníckych časoch najťažšie?
Už Hans Hass, priekopník potápania a objaviteľ krás podmorského sveta, hovorieval, že najväčším nepriateľom potápača nie je žralok, ale chlad. Vo vode totiž rýchlo vychladnete.
Ako ste sa s tým vyrovnávali?
