Na štadióne sa polial rozpúšťadlom a vzbĺkol. Odkaz poľského Palacha je najhlbší

Príbeh Ryszarda Siwieca chceli ututlať.

Horiaci Ryszard uprostred tribúny varšavského štadióna. (Zdroj: FOTO – ČTK)

Ako prvý sa upálil na protest proti okupácii Československa.

Stalo sa to 8. septembra 1968 na varšavskom štadióne plnom ľudí. Kým o Palachovi aktuálne natočili film, o jeho predchodcovi Ryszardovi Siwiecovi sa u nás veľa nevie.

Vôbec nezapadá do povrchnej predstavy o nepríčetnom samovrahovi alebo mladom radikálovi. Naopak.

Ryszard Siwiec mal 60 rokov, harmonický vzťah s manželkou Mariou, päť detí. Bol silno veriaci katolík s hlbokým zmyslom pre rodinu a základné ľudské hodnoty.

Svoj čin si dôkladne premyslel a napokon dospel k rozhodnutiu. Účtovník z Przemyśle pricestoval do Varšavy, aby samoupálením protestoval proti okupácii Československa, ale aj komunizmu a vôbec „proti tyranii zla, nenávisti a lži, ktoré ovládajú svet.“

List na rozlúčku

Keď prišiel do Varšavy, mal už všetko pripravené. Závet spísal už prv a deň pred cestou nahral na magnetofónovú pásku celý svoj obsiahly manifest.

Cestou vo vlaku ešte písal posledný list manželke: „Milovaná Marysza! Neplač! Odpusť mi, nemôžem inak, aby nezahynula pravda, ľudskosť, keď sloboda umiera. Je to menšie zlo než smrť miliónov... píšem vo vlaku, preto je to tak krivo. Je mi tak dobre a cítim taký vnútorný pokoj - ako nikdy v živote! Milé deti, nehnevajte maminku...“

Prečítajte si tiež: Uctievame blázna? Ak malo upálenie Jana Palacha nejakú logiku, zatiaľ sme ju nenašli

Znenie listu uvádza spolu s ďalšími dobovými dokumentmi v monografii Ryszard Siwiec 1909 - 1968 Petr Blažek z Ústavu pro studium totalitních režimů.

Podľa zistení českého historika si Ryszard zámerne vybral dožinkovú akciu v hlavnom meste, na ktorej sa zúčastnili s prejavmi najvyšší komunistickí funkcionári.

Prítomní boli aj zahraniční diplomati a vedenie poľskej polície, v hľadisku bolo stotisíc divákov.

So sebou si vzal aj pripravené letáky. Krátko popoludní vstal uprostred tribúny, polial sa rozpúšťadlom a zapálil. Kričal: „Toto je krik umierajúceho slobodného človeka!“

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C5H7F na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C5H7F na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Okupácia august 1968


Článok je zaradený aj do ďalších tém Poľsko, história, História, Víkend

Už ste čítali?