Je to jeden z najväčších pevnostných systémov v Európe, ktorý dokázal pojať dvestotisícovú armádu a nikdy ho nikto nedobyl. Keď Európu pustošili Turci, bol hranicou kresťanského sveta.
Striedali sa v ňom armády – nemecká, rakúsko-uhorská, česko-slovenská, maďarská, sovietska i slovenská. Skončil rozdelený v dvoch štátoch a dodnes návštevníkom vyráža dych.
Kým na maďarskej strane sú v pevnosti dve múzeá a návštevníci ju môžu spoznávať aj samostatne, pevnosť na slovenskej strane v Komárne, ktorá je najstaršia, sa dá pre zlý technický stav navštíviť len so sprievodcom. Stojí to však za to.
Ani ľsťou, ani silou
Na rohu pevnosti je alegorická socha, takzvaná Kamenná panna, ktorá symbolizuje jej nedobytnosť. Je pod ňou nápis Nec arte, nec marte, v preklade „Ani ľsťou, ani silou“. Traduje sa, že keď istý čas soche vypadol z rúk veniec, vyzeralo to, akoby nepriateľom ukazovala figu borovú.
Podľa jednej z povestí v knihe Povesti slovenských hradov od Jána Domastu sa jej predlohou stalo mladé dievča v Komárne.
