Dušan Badura
- Text je úryvkom z rozsiahleho rukopisu s názvom Znamenie Zelenay pripraveného na knižné vydanie
V deň okupácie 21. augusta 1968 sme sa vybrali s Romanom Zelenayom do ulíc, nič
nedbajúc na obavy našich rodičov. Držali sme sa výstrahy Gaba Zelenaya: Nič nepodpisujte! Z prežitých 50. rokov vedel, ako môže byť podpis politicky zneužitý.
Roman mal šestnásť a ja sedemnásť rokov, boli sme neskúsenými sopliakmi, po poľsky „mleczniakami“, a tak bola výstraha namieste.
Stále mám pred očami aj môjho otca, ako so zaslzenými očami sedí naklonený k reproduktoru starého mono gramorádia, akoby chcel doň vliezť neveriac vysielaným správam o zaplnení bratislavských ulíc vojenskou technikou a o odpore ľudí s prázdnymi rukami.
Rovnako mám stále pred očami vystrašenú tvár Romanovej mamy a jej rozochvený hlas mi ešte aj dnes znie v ušiach: „Na miłość Boską, bądźcie ostrożni!“ (Pre lásku božiu, buďte opatrní).
Pritom nám na čelo urobila krížik, symbol Božej ochrany. Nebránila nám však v odchode, isto si spomenula na svoju partizánsku mladosť. A možno bola, aj keď vnútorne vystrašená, predsa len hrdá na svojho syna za jeho odvahu, s akou sa vyberal do ulíc, aby sa pripojil k tisícom bezmenných odvážlivcov, ktorí prejavovali svoj odpor proti obrnenej sile holými rukami a hlasivkami.
Očúraný tank – odvaha a protest
Nešli sme priamo na Námestie SNP, ktoré bolo zo všetkých smerov upchaté vojenskou technikou okupantov.
Každý tank, obrnený transportér, auto, samohybné delo, ba aj poľná kuchyňa boli označené po celej dĺžke aj šírke bielym pásom.
Keďže sa pásy uprostred vozidla pretínali, navonok to vyzeralo ako znamenie kríža. Ten však bol na hony vzdialený kresťanskej symbolike, skôr ju mal vysmievať, dehonestovať.
Prešli sme všetky prístupové ulice k Námestiu SNP, všetky boli zapchaté pancierovými monštrami, ktoré v sebe ukrývali posádky vojakov pripravených na rozkaz vyskočiť z ich brúch a strieľať do rozbúreného, nepriateľsky sa správajúceho ľudského mraveniska.
Ľudia boli povyliezaní na tankových vežiach, tĺkli do nich päsťami, kameňmi, zovšadiaľ sa ozýval neuveriteľný krik, zneli slovenské i ruské nadávky a výzvy na odchod vojsk z Československa.