SME

Kráľ slovenských raňajok: od semienka až na tanier

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Reportáž zo Žitného ostrova.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

V iete, načo sú v chlebe dierky? „Bo v chlebe pánboh býva,“ hovorievalo sa deťom na vysvetlenie. Chlieb mal vždy k Bohu blízko.

O tomto Božom dare sa hovorí v Otčenáši, jedia z neho veriaci v kostole ako symbol tela Ježiša Krista, v niektorých domácnostiach sa stále prežehnáva pred prvým krájaním.

Spolu so soľou v slovanských krajinách dodnes slúži na vítanie vážených hostí. Tento zvyk mal tradične uistiť návštevníkov o úcte a dobrých úmysloch hostiteľov.

Aj v rozprávke zo zbierky Pavla Dobšinského je hlavnou postavou. Ľubke sa všetci pytači zdali úbohí, až kým neprišiel pán baní Kovovlad.

Keď však zistila, že pod zemou majú chlieb len medený, strieborný a zlatý, trpko oľutovala svoju pýchu. „Preklínala pytačov, aby sa prepadli i so svojím chlebom – prepadla sa sama ta, kde chlieb pre človeka nerastie.“

A kde teda rastie? Boli sme sa pozrieť, akú dlhú cestu prekoná, kým sa dostane až k nám na stôl. Do kraja dlhých zlatých lánov zaliatych slnkom, kde sa na Slovensku tradične najviac darilo pšenici. Na Žitný ostrov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Bezvodizmus

Na poli v Kráľovom Brode stojíme krátko pred koncom žatvy, po polovici júla. Semená tu zasadili na jeseň a úzkostlivo sa starali, aby v pôde zostávalo čo najviac vlahy.

Tento najväčší európsky riečny ostrov totiž trápi sucho. Keď chýba vlhkosť, sú pšeničné zrná malé a nekvalitné.

„Vzhľadom na počasie už vieme oveľa väčšie úrody dosiahnuť pri Trnave, Trenčíne aj v niektorých oblastiach na Liptove,“ vysvetľuje riaditeľ podniku Agrostaar KB František Szikura.

V tomto podniku obrábajú asi dvetisíc hektárov pôdy, čo je pre lepšiu predstavu plocha veľká zhruba ako tritisíc futbalových ihrísk. Z toho asi na tretine rastie pšenica.

Zavlažovacie systémy, ktoré mali kedysi v Galantskom okrese, schátrali a väčšina už nefunguje. „To bol najväčší hriech. Tento ‚bezvodizmus‘ nám budú potomkovia vyčítať,“ krúti hlavou Szikura.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5FAU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5FAU na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Ľudia sa prirodzene báli cholery, ktorá vyčíňala v 19. storočí. Nechápali zmysel hygienických opatrení, ľahko uverili fámam, že za všetkým je sprisahanie pánov, úradníkov, lekárov a lekárnikov - aj krčmárov.

Dezinformácie pri epidémii tu už boli. Na konci tiekla krv

Odhaliť sprisahanie dokázal aj opitý zo psej búdy.

15. jan
Pražského podvodníka s titulmi dolapili až v Argentíne v naháňačke ako z filmovej grotesky. Na fotografii je simulovaný zákrok argentínskej polície z tých čias.

Po celej republike ich rozdali stovky. Za titul chceli pár tisíc

Podvodníci s titulmi tu boli už za prvej republiky.

8. jan
Energická chôdza a husté, neučesané vlasy, tak stvárnil skladateľa viedenský maliar Julius Schmid.

Svet oslavuje 250 rokov od narodenia Beethovena. A až teraz sa našiel dôkaz, že hral v Bratislave

Neprišiel však kvôli milenke, ako to tvrdia turistické bedekre.

11. dec
Na nákladných vlakoch musia byť čierni pasažieri pripravení na každé počasie, na bod mrazu aj horúčavy. Na snímke je jeden z Aminových spolujazdcov.

Jazdenie na nákladných vlakoch nie je romantika

Amin Palma skáče na vlaky v Mexiku aj v Čadci.

27. nov