SME

Kráľ slovenských raňajok: od semienka až na tanier

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Reportáž zo Žitného ostrova.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

V iete, načo sú v chlebe dierky? „Bo v chlebe pánboh býva,“ hovorievalo sa deťom na vysvetlenie. Chlieb mal vždy k Bohu blízko.

O tomto Božom dare sa hovorí v Otčenáši, jedia z neho veriaci v kostole ako symbol tela Ježiša Krista, v niektorých domácnostiach sa stále prežehnáva pred prvým krájaním.

Spolu so soľou v slovanských krajinách dodnes slúži na vítanie vážených hostí. Tento zvyk mal tradične uistiť návštevníkov o úcte a dobrých úmysloch hostiteľov.

Aj v rozprávke zo zbierky Pavla Dobšinského je hlavnou postavou. Ľubke sa všetci pytači zdali úbohí, až kým neprišiel pán baní Kovovlad.

Keď však zistila, že pod zemou majú chlieb len medený, strieborný a zlatý, trpko oľutovala svoju pýchu. „Preklínala pytačov, aby sa prepadli i so svojím chlebom – prepadla sa sama ta, kde chlieb pre človeka nerastie.“

A kde teda rastie? Boli sme sa pozrieť, akú dlhú cestu prekoná, kým sa dostane až k nám na stôl. Do kraja dlhých zlatých lánov zaliatych slnkom, kde sa na Slovensku tradične najviac darilo pšenici. Na Žitný ostrov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Bezvodizmus

Na poli v Kráľovom Brode stojíme krátko pred koncom žatvy, po polovici júla. Semená tu zasadili na jeseň a úzkostlivo sa starali, aby v pôde zostávalo čo najviac vlahy.

Tento najväčší európsky riečny ostrov totiž trápi sucho. Keď chýba vlhkosť, sú pšeničné zrná malé a nekvalitné.

„Vzhľadom na počasie už vieme oveľa väčšie úrody dosiahnuť pri Trnave, Trenčíne aj v niektorých oblastiach na Liptove,“ vysvetľuje riaditeľ podniku Agrostaar KB František Szikura.

V tomto podniku obrábajú asi dvetisíc hektárov pôdy, čo je pre lepšiu predstavu plocha veľká zhruba ako tritisíc futbalových ihrísk. Z toho asi na tretine rastie pšenica.

Zavlažovacie systémy, ktoré mali kedysi v Galantskom okrese, schátrali a väčšina už nefunguje. „To bol najväčší hriech. Tento ‚bezvodizmus‘ nám budú potomkovia vyčítať,“ krúti hlavou Szikura.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Lenka Kováčová sa cítila v Hainburgu viac v bezpečí ako v slovenskej pôrodnici. Verí, že aj na Slovensku sú sestry, ktoré by mali záujem viesť prirodzené pôrody s minimom lekárskych zásahov.

Čo vzdycháte, veď to nebolí. Prirodzený pôrod našli až za hranicami

Príbehy žien, ktoré sa rozhodli rodiť v Hainburgu.


15. okt
Nový film režiséra Petra Bebjaka Správa sa zaoberá najmä situáciou v Auschwitzi a útekom, nie osudom samotnej správy Wetzlera a Vrbu.

Správa Wetzlera a Vrbu mohla zachrániť státisíce životov. Zostala však bez reakcie

Boli spojenci politicky zbabelí alebo správe neverili?


8. okt
Púštna búrka pri Sfinge na farebnej litografii Louisa Hagheho podľa Davida Robertsa.

Prvý slovenský reportér bol stolár

Daniel Šustek navštívil Orient a farbisto o tom písal.


8. okt
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu