SME

Kráľ slovenských raňajok: od semienka až na tanier

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Reportáž zo Žitného ostrova.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

V iete, načo sú v chlebe dierky? „Bo v chlebe pánboh býva,“ hovorievalo sa deťom na vysvetlenie. Chlieb mal vždy k Bohu blízko.

O tomto Božom dare sa hovorí v Otčenáši, jedia z neho veriaci v kostole ako symbol tela Ježiša Krista, v niektorých domácnostiach sa stále prežehnáva pred prvým krájaním.

Spolu so soľou v slovanských krajinách dodnes slúži na vítanie vážených hostí. Tento zvyk mal tradične uistiť návštevníkov o úcte a dobrých úmysloch hostiteľov.

Aj v rozprávke zo zbierky Pavla Dobšinského je hlavnou postavou. Ľubke sa všetci pytači zdali úbohí, až kým neprišiel pán baní Kovovlad.

Keď však zistila, že pod zemou majú chlieb len medený, strieborný a zlatý, trpko oľutovala svoju pýchu. „Preklínala pytačov, aby sa prepadli i so svojím chlebom – prepadla sa sama ta, kde chlieb pre človeka nerastie.“

A kde teda rastie? Boli sme sa pozrieť, akú dlhú cestu prekoná, kým sa dostane až k nám na stôl. Do kraja dlhých zlatých lánov zaliatych slnkom, kde sa na Slovensku tradične najviac darilo pšenici. Na Žitný ostrov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Bezvodizmus

Na poli v Kráľovom Brode stojíme krátko pred koncom žatvy, po polovici júla. Semená tu zasadili na jeseň a úzkostlivo sa starali, aby v pôde zostávalo čo najviac vlahy.

Tento najväčší európsky riečny ostrov totiž trápi sucho. Keď chýba vlhkosť, sú pšeničné zrná malé a nekvalitné.

„Vzhľadom na počasie už vieme oveľa väčšie úrody dosiahnuť pri Trnave, Trenčíne aj v niektorých oblastiach na Liptove,“ vysvetľuje riaditeľ podniku Agrostaar KB František Szikura.

V tomto podniku obrábajú asi dvetisíc hektárov pôdy, čo je pre lepšiu predstavu plocha veľká zhruba ako tritisíc futbalových ihrísk. Z toho asi na tretine rastie pšenica.

Zavlažovacie systémy, ktoré mali kedysi v Galantskom okrese, schátrali a väčšina už nefunguje. „To bol najväčší hriech. Tento ‚bezvodizmus‘ nám budú potomkovia vyčítať,“ krúti hlavou Szikura.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5FAU na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5FAU na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Nemohla chodiť do kuchyne ani na záchod. Ako vyzerá týranie u nás

Väčšina prípadov partnerského násilia zostáva skrytá.

Európska kampaň Zastavte domáce násilie proti ženám v roku 2007 priblížila osudy týraných žien. Na snímke Shehas, ktorá po pobyte v útulku začína odznova v novom byte.

Mysteriózna nákaza mladých študentiek. Čo za ňou stálo?

Epidémia mala stovky obetí. Jej pôvodcom však nebol vírus ani baktéria.

Školáčky zo západného brehu Jordánu žijú v nepokojnej oblasti. Vypätá situácia mala vplyv aj na šírenie epidémie, ktorú nazvali dženínsky syndróm.

Spomienky na atómové peklo. Ľudia zmizli bez stopy, ďalší zhoreli na popol

Tých, ktorí prežili výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki, nazývajú v japončine Hibakuša.

Hirošimský prefektúrny palác pre výstavu produktov krátko po výbuchu bomby v roku 1945.

Prespíme tretinu života. Stále nevieme, prečo vlastne

Zlého spánku sa dnes už nemusíme báť, hovorí somnológ Viliam Donič.

V poruchami spánku nám už dnes odborníci dokážu poradiť.