Poznám ľudí, ktorí neveria, že človek bol na Mesiaci, aj takých, ktorí sa boja zaočkovať svoje deti, lebo majú obavy z následkov. Sú to inteligentní, príjemní a rozhľadení ľudia, rovnako ako mnohí iní, ktorí sami o sebe tvrdia, že neveria vede alebo medicíne.
A mňa roky zožiera, že neviem nájsť súbor argumentov, ktorými by som ich presvedčil o tom, že svet funguje podľa poznateľných pravidiel. Viem, že nemá zmysel viesť hádku o konkrétnom mýte alebo konšpirácii.
Mám však pocit, že by som mal byť schopný obhájiť fakt, že svet funguje podľa pravidiel najpresnejšie opísaných vedou. V hlave mi hádam stokrát prebehla hádka s fiktívnym oponentom, lebo tie skutočné som prehral.
Vymyslená hádka
Môj argument vo vymyslenej hádke znie takto. Ak ste sedeli v lietadle, ktoré nespadlo, použili počítač alebo mobilný telefón, či použili mikrovlnku, spravili ste to vďaka vede. Všetky tieto prístroje vznikli vďaka tomu, že ľudia používajú súbor pravidiel na rozmýšľanie a prácu.
Formálne ich voláme vedecká metóda. V skratke funguje tak, že presne zozbierate dáta, navrhnete ich možné vysvetlenie a otestujete ho. Nakoniec skončíte s overiteľnou teóriou. Tú sa iní vedci pokúšajú všemožne rozobrať a nájsť lepšie vysvetlenie vašich dát. Ak sa objavia nové fakty, ktoré vášmu vysvetleniu odporujú, musíte vysvetlenie zahodiť a začať znova.
Zdá sa vám to prepojenie vedy a bežných výdobytkov pokroku príliš vzdialené? Napríklad GPS navigácia je presná len vďaka tomu, že satelity na obežnej dráhe (s ktorými sa rozpráva váš telefón) svoje atómové hodiny posúvajú o sedem mikrosekúnd. Robia to preto, aby zohľadnili relatívne spomalenie času medzi povrchom a rýchlo letiacim satelitom podľa princípov, ktoré priamo vyplývajú z Einsteinových rovníc o relativite. Ak by satelity korekciu nerobili, hlásili by vám nesprávnu polohu.