Bájny biely tvor s jedným rohom má šťastie, že ho všade vo svete, naprieč kultúrami aj históriou vítajú ako pozitívny symbol. Predstavuje silu, čistotu aj cudnosť. Ak by však jednorožec skutočne existoval, dávno by vyhynul. Jeho roh bol totiž dlhé storočia cennejší ako zlato či drahokamy.
Pripisovali sa mu zázračné vlastnosti, okrem iného schopnosť zničiť alebo spoznať jed v otrávených nápojoch, ale aj zabrániť epilepsii či kŕčom.
Schopnosť liečiť a byť protijedom si pri rohu jednorožca zapísal už starogrécky lekár Ktésius v 4. storočí pred naším letopočtom. Vychádzal z výpovedí indických cestovateľov, ktorých stretol v Perzii.
Divý osol z Indie
Jednorožec bol podľa jeho zápisu, ktorý cituje magazín Time, „divý osol“ bielej farby s červenou hlavou, modrými očami, veľký ako kôň. Mal viacfarebný roh na čele, ktorý bol približne pol metra dlhý. Okrem toho si zapísal, že tieto zvieratá sú také rýchle a silné, že „žiadny iný tvor ich nedokáže predbehnúť“.
Odell Shepard vo svojom pojednaní o jednorožcoch The Lore of the Unicorn napísal, že Ktésias pri opise jednorožca pravdepodobne pomiešal znaky viacerých zvierat vrátane indického nosorožca.
Podľa portálu Atlas Obscura verili v existenciu jednorožca aj velikáni ako Aristoteles či Leonardo da Vinci. V tom čase koniec koncov nebolo takéto zviera z ďalekých končín ťažšie predstaviteľné ako žirafa alebo slon.
Obrovský dopyt po rohoch jednorožca sa spustil v stredoveku u bohatých a mocných. Lekári vtedy tvrdili, že roh jednorožca dokáže odhaliť, či je nápoj alebo jedlo otrávené.
