Stačí hodiť kôš z trochu väčšej vzdialenosti a namiesto dvoch bodov si pripíšete tri. Niečo podobné neexistuje v žiadnom inom športe.
Jedine v basketbale.
Trojkový oblúk však kedysi neexistoval. Na palubovke sa objavil až v roku 1967 a s pravidlami narobil paseku. Najzásadnejší bol príchod Stephena Curryho, ktorý o 35 rokov neskôr postavil svoju hru práve na trojkách. Postupne tak experiment pobláznil celú Ameriku a stal sa základným kameňom v taktike mnohých tímov.
Nechcel ich nikto
Začínala to byť nuda. Basketbal už vyzeral ako rugby. Všetci hráči sa nahrnuli pod kôš a pretláčali sa tam o loptu. Diváci sledovali len guču vysokých chlapov v tielkach, ktorá sa presúvala z jedného konca ihriska na druhý a stále dokola.
“Kým každý hod bližšie ku košu má hodnotu 0,76 bodu, hody spoza čiary prinášajú v priemere 1,07 bodu.
„
Záujem fanúšikov postupne klesal, a tak bol najvyšší čas zamyslieť sa, ako hru spestriť a roztiahnuť ju po ihrisku. Blik, odpoveďou bola zmena pravidiel.
Dajme o jeden bod viac tomu, kto hodí kôš zo vzdialenosti viac ako šesť metrov, povedali si v americkej lige ABA a na palubovku namaľovali trojkový oblúk. Snažili sa ním konkurovať populárnejšej NBA, v premiérovej sezóne 1967/68 sa však veľmi neuchytil.
