SME

Kam zmizla dokonale zabudnutá prvá skutočná superstar

Jožo Suchý chce znovu zopakovať úspech spred štrnástich rokov.

Jožo Suchý (Zdroj: Mário Šmýkal - SME)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Je horúci letný piatok a v jednej zo spišskonovoveských herní znie z rádia hlas Zuzany Smatanovej. Možno by si to nikto ani nevšimol, keby tam nesedel aj Jožo Suchý.

Produkcia púšťala pred porotu aj typy, pri ktorých bolo jasné, že nemajú šancu na víťazstvo, ale boli divácky vďačné.

Julo Viršík, porotca

Zrazu spozornie a začne napodobňovať úvodnú znelku aj refrény. Najskôr klavír, potom spev a dostane sa aj k bicím. Osadenstvo sa naňho díva ako na blázna. Čo je to za človeka?

Tridsaťpäťročného čerstvo nezamestnaného chlapíka to však vôbec nevyruší.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odviaže sa takto zakaždým, keď počuje obľúbenú skladbu.

Nič na tom nezmenil ani šialený príbeh, ktorý z neho spravil z noci na deň hviezdu.

Z nenápadného mladíka z Hnilca sa stala celebrita, ktorá s vlastným cédečkom získala platinovú platňu, vypredávala kultúrne domy, za hodinové vystúpenie brala pätnásťtisíc korún a aby stihla dva koncerty za jeden večer, promotéri boli ochotní poslať po ňu lietadlo z Bratislavy do Košíc.

Hovoril si Jigga Jigga.

Jeho príbeh ilustruje, akú silu mala kedysi spevácka súťaž SuperStar, ako rýchlo sa niekto dokáže stať populárnym a ako sa na tom snažia priživiť ďalšie osoby. Kladie dôležité otázky, či je v poriadku, keď sa ľudia zabávajú na niekom, kto nepochopil, že si z neho uťahujú, aký vplyv to má na jeho na psychiku a ego a či sa nad to vôbec dá povzniesť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prvá SuperStar

Bol rok 2004 a nebolo toho veľa, čím by sa Slovenská televízia mohla chváliť. Ľudia ju už nemali naladenú medzi prioritnými stanicami a rolu národnej stanice prevzala súkromná Markíza. STV sa nachádzala v najťažšej ekonomickej aj programovej situácii v histórii a zvrátiť to chcelo kúsok naivity, dva kúsky odvahy a hlavne zázrak.

Riešením mala byť kúpa speváckej šou od niekdajšieho manažéra Spice Girls Simona Fullera. Z televízie za ním cestovali na televízny veľtrh do Cannes a na loď, v ktorej mal rokovaciu miestnosť.

Prečítajte si tiež: Načo nám bola ďalšia SuperStar? Aby sme sa dobre nažrali Čítajte 

„Kúpiť licenciu na SuperStar bolo velikánske riziko, pretože v tom čase nebol taký typ projektu s veľkou dávkou interaktivity ani v komerčných televíziách. Stálo to okolo päťdesiat- až šesťdesiattisíc eur,“ hovorí pre SME vtedajší riaditeľ STV Richard Rybníček.

Rozhodnutie zaradiť spevácku súťaž do programu dodnes považuje za správne. Najsledovanejšiu časť si pozrelo takmer 1,7 milióna divákov a ošiaľ bol taký veľký, že ľudia zháňali lístky na vysielanie priameho prenosu aj priamo u Rybníčka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Od začiatku však televízia ani štáb nevedeli, čo od projektu očakávať. Netušili ani to, ako narábať s najtrápnejšími adeptmi a či je v poriadku uťahovať si z falošných alebo extravagantných výkonov súťažiacich.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5DNN na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu