Je to jeden z mála skutočne trojdimenzionálnych športov. Nepohybujete sa len dozadu, dopredu a do strán, ale aj hore a dole. Niektorí ho prirovnávajú k wrestlingu vo vesmíre alebo vymyslenému čarodejníckemu športu z Harryho Pottera, metlobalu. Navyše je na rozdiel od klasického ragby dosť bezpečný.
Podvodné ragby má jednoduché pravidlá. Hrá sa v bazéne, kde má každé družstvo po šesť hráčov a šesť náhradníkov a loptu potrebujú dopraviť do koša protihráča asi päť metrov pod vodou.
Keďže majú okrem plutiev len potápačské okuliare a šnorchel, priebežne sa chodia nadychovať nad hladinu.
Treba sa vyrovnať s tým, že lopta pod vodou letí len na krátku vzdialenosť, kým ju zastaví odpor vody, ako aj s tým, že so spoluhráčmi sa dá dohodnúť prakticky len gestami rúk.
Okrem podvodného ragby existuje aj podvodný hokej. Hrá sa asi v dvadsiatich krajinách a má aj svetový šampionát. (zdroj: Wikipedia)Podvodné ragby vymyslel potápač Ludwig von Bersuda v nemeckom potápačskom klube v Kolíne nad Rýnom v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ako rozcvičku pred bežným tréningom.
Vyvinul aj loptu, ktorá nevypláva na hladinu – naplnil ju slanou vodou.
Čoskoro si hru osvojili iné nemecké potápačské kluby a ďalší nemecký potápač Franz Josef Grimmeisen z tejto zábavky spravil oficiálny šport.
Hoci spočiatku bol záujem mimo Nemecka a škandinávskych krajín veľmi vlažný, dnes sa podvodné ragby hrá v asi tridsiatich krajinách vrátane Slovenska.
Svetové majstrovstvá v podvodnom ragby sa konajú od roku 1980. V Prahe sa prvý turnaj podvodného ragby uskutočnil už v roku 1975.
Existuje dokonca aj podvodný hokej, kde sa na dne bazéna pokúšajú hráči dostať špeciálnymi malými hokejkami puk do brány. Vymyslel ho Alan Blake v potápačskom klube v Anglicku Southsea Sub-Aqua Club v roku 1954 ako zábavku počas zimných mesiacov.
V súčasnosti sa hrá asi v dvadsiatich krajinách a tiež má svetový šampionát.
Naháňanie syra
Bežia dolu mimoriadne strmým kopcom takmer dvesto metrov ako šialenci, mnohí sa pritom zrania, a to všetko pre jednoduchú odmenu: štvorkilový syr. Každoročné májové naháňanie kotúľajúceho sa syra z kopca Cooper Hill pri britskom Gloucestri priláka stovky odvážlivcov z celého sveta a tisícky divákov.
V súťaži je pravidelne množstvo zranení. (zdroj: TASR)Niekoľkostoročná tradícia spúšťania veľkého kruhu miestneho gloucesterského syra dolu kopcom pochádza pravdepodobne z rituálov vítania jari.
Prvá písomná zmienka o nej sa objavila v novinách Gloucester Town Crier v roku 1826, no podľa všetkého už vtedy išlo o starú tradíciu.
Niektorí sú presvedčení, že pochádza dokonca už spred čias antického Ríma.
Na ilustráciu týchto podľa slov austrálskeho účastníka Sama Vincenta „najnebezpečnejších peších pretekov sveta“ len pár slov z článku BBC z roku 2005:
„Tento rok bolo množstvo zlomených kostí, podvrtnutí a menších zranení, ale všetci spomínajú na túto skúsenosť s nadšením.“
Súťaž od roku 2011 nemá oficiálny status, organizujú ju dobrovoľníci. Stalo sa tak po tom, ako v roku 2009 prišlo na preteky až 15-tisíc divákov, hoci kapacita podujatia bola tretinová.
Ďalší rok sa preteky nekonali a miestni politici do ďalších ročníkov žiadali vyššiu bezpečnosť, oplotenie areálu a vyberanie vstupného, no to sa stretlo so všeobecným odporom.
