SLÁVNE MÚRY SVETA

Rozdelený Berlín: za múrom bola sloboda, pri ňom striehla smrť

Železná opona rozdelila kontinent.

Berlínsky múr rozdelil aj starý cintorín. (Zdroj: SITA/AP)

Berlínsky múr, najnenávidenejší symbol studenej vojny, strhol až spoločenský pohyb vo východnej Európe na konci 80. rokov. Konkrétne tisícky nespokojných východných Nemcov počas pamätnej noci z 9. na 10. novembra 1989.

Peter Fechter a jeho kamarát Helmut Kulbeik mali jednoduchý plán. Ukryjú sa v stolárskej dielni na Zimmerstrasse, z ktorej sa dalo vyskočiť priamo do takzvaného pásma smrti medzi dvoma bariérami, ktoré oddeľovali východný Berlín od západného. Potom sa rozbehnú, prelezú dva metre vysoký múr a za ním ich bude čakať sloboda...

Článok pokračuje pod video reklamou

Keď obaja dobiehali k stene s ostnatým drôtom, ozvali sa výstrely zo samopalov. Kulbeikovi sa podarilo preliezť, ale Fechter dostal zásah do panvy a zvalil sa na zem v pásme smrti.

Prečítajte si tiež: Trumpov múr nik nezaplatí. Už to začínajú tušiť aj jeho voliči

Ležal, krvácal a zomieral v ukrutných bolestiach. Policajti zo západnej strany mu hodili obväzy, na ktoré nedosiahol. Východonemeckí pohraničníci sa mlčky prizerali. Svoju nečinnosť neskôr oddôvodnili obavami z útoku. Tri dni pred incidentom zahynul v pásme pohraničník po zásahu guľkou údajne vystrelenou zo Západu.

Fotograf Wolfgang Bera dobehol k západnej časti múru, našiel rebrík a vyliezol naň. Videl mladíka zvíjajúceho sa na zemi, mal dlaň plnú krvi. Usúdil, že tu môžu pomôcť len americkí vojaci. Bežal k stanovišťu americkej armády zvanému Checkpoint Charlie. Ale Američania sa tvárili ľahostajne. „Nie je to naša vec,“ údajne povedal jeden z dôstojníkov.

Bera sa vrátil k múru a fotil. Tak vznikli 17. augusta 1962 jedny z najpamätnejších záberov studenej vojny. Hodinu po streľbe východonemeckí pohraničníci odniesli bezvládne telo osemnásťročného mladíka Petra Fechtera preč.

Zo spojencov nepriatelia

V máji 1945 sa skončila druhá svetová vojna. Spojenci, ktorí mali najväčší podiel na porážke tretej ríše, sa dohodli na rozdelení Nemecka na štyri okupačné zóny - sovietsku, americkú, britskú a francúzsku. Podobne si rozdelili aj hlavné mesto Berlín, ktorý sa nachádzal v strede sovietskej zóny. Čoskoro sa však v aliancii západných mocností a Sovietskeho zväzu objavili prvé trhliny. Z niekdajších spojencov sa stali nepriatelia a konflikt medzi nimi dostal pomenovanie studená vojna. Jej symbolom sa stal Berlín. Rozdelené mesto...

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5CYN na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5CYN na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Už ste čítali?