Chcú mať všetko dokonalé, no hovoria s deťmi hnusne, nemajú s nimi trpezlivosť a odkladajú ich k tabletom. Takí sú podľa vysokoškolského pedagóga a autora českého bestselleru o výchove detí MAREKA HERMANA mnohí dnešní rodičia. Mamy sú podľa neho uštvané, lebo prenasledujú nedosiahnuteľný ideál, a muži musia zabrať. Na Slovensko prišiel prednášať na pozvanie vydavateľstva Infra Slovakia.
Akí sú dnešní rodičia, majú niečo spoločné?
Tí, ktorých stretávam ja, sú snaživí, prevzdelaní, zahltení informáciami a často bezradní. Hovorím najmä o mamičkách. Najväčšou témou dnešného rodičovstva je osamelosť. Presťahovali sme sa z dediny do mesta a to nás prirodzene pripravilo o veci, ktoré pomáhajú vo výchove: záhradu, zvieratá, babky, dedkov, tetky, strýkov a bandu, s ktorou ste ako dieťa behali po vonku.
Dnes je žena sama v byte a manžel je dlho preč, zarába peniaze a ona má byť šťastná. Nečudujem sa, že niektoré mamičky to nezvládajú a odkladajú deti do škôlok.
Primárne nie je zlé dávať deti do škôlky, nie? Polemika je len v tom, od akého veku.
Mama vždy pracovala. Na tom nie je nič zlé, je to prirodzené. Naopak je neprirodzené zavrieť mamičku na materskej, aby bola doma. Mamy však kedysi pri práci nedávali deti do inštitúcií, motali sa okolo nich alebo v širšej rodine. Do troch rokov je ideálne, ak môže byť dieťa v rodine s mamou.
Možno od dva a pol roka sa môžu rozdeliť, ale určite nie v troch či šiestich mesiacoch alebo v roku veku. Niektoré mamy musia ísť do práce alebo chcú, lebo ich to doma nebaví, to chápem. Len musíme vedieť, že je to nebezpečné.
Prečo?
“Človek nikdy nie je taký citlivý a zraniteľný ako do troch rokov
„
Človek nikdy nie je taký citlivý a zraniteľný ako do troch rokov. Dovtedy sa formuje z deväťdesiatich percent vaša osobnosť. Dieťa by som na škôlku veľmi starostlivo a pomaly pripravil a potom by som sledoval, ako sa mu tam darí, či je pripravené. Posledná schvaľovacia inštitúcia je mama. Ak to tak cítite a funguje vám to, v poriadku.
A čo otec na rodičovskej dovolenke? Vidíme v okolí pozitívne príklady, keď s väčším, trebárs ročným dieťaťom zostal muž a má to dobrý vplyv na oboch.
Do dva až dva a pol roka vníma dieťa seba a mamu ako jednu bytosť. Dieťa potrebuje jej vôňu, nehu a dotyky, aby si vybudovalo základný pocit dôvery v seba a svet. V tomto je mama nenahraditeľná.
Poviem vám jednoduchý argument. Žena použije za deň sedem- až desaťtisíc slov, gest, dotykov, muž tri- až päťtisíc. Mama hovorí a dotýka sa, aby vyjadrovala vzťah. Otec hovorí, keď potrebuje niečo riešiť. Môže sa stať, že celý deň neprehovorí, hoci tam má dieťa.
Môže sa to však naučiť, nie?