Namiesto platonických lások riešia plienky, plačúce bábätká a trestné oznámenia. Najviac neplnoletých mám je na východe Slovenska
Namiesto platonických lások riešia plienky, plačúce bábätká a trestné oznámenia. V školskej lavici sedia s bruškami a často celé mesiace netušia, že sú tehotné. A mnohé základnú školu ani nedokončia.
Najviac neplnoletých mám je na východe Slovenska. Regióny, ktoré patria medzi najchudobnejšie na Slovensku, majú aj najvyšší podiel nedospelých mamičiek.
Na Slovensku porodí ročne asi päťdesiat dievčat do štrnásť rokov. Neplnoletých mamičiek je u nás takmer tisícštyristo ročne.
H elena pôsobí drobno a krehko, nie je ťažké si ju predstaviť v školskej lavici a pri detských hrách. Hoci sa často usmieva, keď rozpráva, trasie sa, mädlí si ruky, občas sa jej zlomí hlas. Na otázku, či ešte verí chlapcom, mužom, odpovedá ticho „už nie“ a pozerá sa pritom do zeme.
Môže za to spomienka na jediný večer a na to, čo nasledovalo. Na diskotéke spoznala chlapca. Podobne ako mnohé dievčatá z vylúčených komunít v jej veku, netušila, že sex môže mať aj nepríjemné následky.
Keď sa začala fyzicky meniť, okolie ju podozrievalo, že je tehotná. Neverila. „Menštruáciu som mala každý mesiac. Bola som prekvapená, nečakali sme to,“ hovorí o chvíli, keď jej tehotenský test potvrdil, že je už v šiestom mesiaci gravidity.
Možno by to nebol až taký výnimočný príbeh, keby Helena nemala pri pôrode tesne nad trinásť rokov.
Na prípad, akým je ona, nemá Slovensko ani osobitnú kategóriu. Štatistický úrad eviduje ročne až päťdesiat dievčat, ktoré porodia do štrnástich rokov. Niektoré matky nedovŕšia ani tento vek a na svet už privedú dieťa.
Namiesto tričiek s Hello Kitty, platonických lások a školy riešia plienky a plačúce bábätká. Sú často v základnej škole a mnohé už štúdium nedokončia.
Hoci celkovo počet neplnoletých mamičiek za posledných 22 rokov na Slovensku mierne klesol, tých najmladších do štrnásť rokov pribúda. Je ich o tretinu viac než v roku 1993.
Má 35 rokov a už je babka
V rodinnom domčeku v Dobšinej, ktorému na prednej fasáde kraľuje nápis Detstvo deťom a ktorý niekoľkokrát do týždňa otvára dvere pre rodiny neplnoletých matiek, pobehuje okolo Heleny jej zvedavá a zhovorčivá dcérka.
Keď svojmu chlapcovi povedala, že je tehotná, odsekol, že dieťa nie je jeho. Ani dnes sa k dcérke nehlási. Aj on bol neplnoletý, keď ju splodil, mal pätnásť alebo šestnásť rokov.
„Mala som šok v tom šiestom mesiaci, že budem s deckom sama.“ Na dieťa sa netešila. Zmierila sa s tým, až keď už bola dcérka na svete.
„Zrazu bolo všetko iné. Večer som s ňou musela byť hore, von som musela chodiť všade s ňou. Už nemôžem chodiť s kamarátkami von. To mi najviac chýba.“
Keďže Helena musela chodiť do školy, na dieťa mala čas len večer. Išla s dcérkou na prechádzku a späť domov. Inak sa o ňu starala jej mama.
Malá preto volá „mama“ nielen svoju skutočnú mamu, ale aj babku. Tá je vo veku, keď dnes mnohé ženy majú ešte len malé deti, nie vnúčatá. Má tridsaťpäť rokov.
