SME

Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Aj u nás ešte rastie zelené zlato. Varia z neho svetové pivo

Zo štyridsiatky pestovateľov chmeľu zostali na Slovensku poslední štyria.

Žatecký poloskorý červenák sa pestuje len v Česku a na Slovensku. U nás v Trenčianskej Turnej, Nemšovej, Čachticiach a v Soblahove. (Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Myslíme len na to, že chmeľ je naše zlato, chmeľ národa je tmel, spieva sa v legendárnej hudobnej komédii Starci na chmelu. Tento refrén si kedysi mohli pokojne nôtiť aj pestovatelia tejto plodiny na západnom Slovensku.

Chmeľ ako jedna z troch základných surovín na výrobu piva poskytuje pivu typickú horkú chuť, prispieva k tvorbe charakteristickej arómy a má ďalšie technologicky dôležité vlastnosti.

Ešte v roku 1990 sa v bývalom Československu pestoval chmeľ na približne 12-tisíc hektároch, čo bolo trinásť percent svetovej rozlohy chmeľníc. Bývalá federácia sa pýšila titulom chmeľová veľmoc. Svojím dielom k tomu prispievalo aj západné Slovensko. Ale to všetko už zostalo len v nostalgických spomienkach.

Zostali štyria

„V roku 1990 pestovalo chmeľ na západnom Slovensku štyridsať pestovateľov na ploche tisícštyristo hektárov. Dnes zostali už len štyria - Soblahov, Trenčianska Turná, Nemšová a Čachtice a rozloha slovenských chmeľníc sa zredukovala na desatinu,“ vysvetľuje v kancelárii firmy Slovchmeľ v Hornej Strede Marián Menšík z Banskobystrického pivovaru Urpiner.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Práve jeden zo štyroch najväčších pivovarov na Slovensku pred štyrmi rokmi kapitálovo vstúpil do spoločnosti na spracovanie chmeľu so zámerom zastaviť úpadok slovenského chmeliarstva.

Spracovateľský závod v Hornej Strede uviedli do prevádzky začiatkom 80. rokov. Keďže pestovanie chmeľu sa sústreďovalo prevažne na území okresov Trenčín, Topoľčany, Piešťany a Trnava, z hľadiska dopravy a logistiky bola Horná Streda prirodzená voľba.

Na Slovensku sa pestoval chmeľ už aj pred druhou svetovou vojnou. Podľa štatistík z roku 1928 to bolo na ploche dvesto hektárov. V roku 1939 však jeho pestovanie úplne zaniklo. Pod zánik sa podpísala nielen hospodárska kríza, ale aj nedostatok odborníkov s odbornými vedomosťami a zlá kvalita chmeľu, o ktorý pivovary strácali záujem.

K oživeniu došlo v roku 1956, keď vybudovali prvú chmeľnicu v Častkovciach. K nej postupne pribúdali na západnom Slovensku ďalšie.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5AAX na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5AAX na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: SME Plus

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Už ste čítali?