Aj u nás ešte rastie zelené zlato. Varia z neho svetové pivo

Zo štyridsiatky pestovateľov chmeľu zostali na Slovensku poslední štyria.

Žatecký poloskorý červenák sa pestuje len v Česku a na Slovensku. U nás v Trenčianskej Turnej, Nemšovej, Čachticiach a v Soblahove. (Zdroj: TASR)

Myslíme len na to, že chmeľ je naše zlato, chmeľ národa je tmel, spieva sa v legendárnej hudobnej komédii Starci na chmelu. Tento refrén si kedysi mohli pokojne nôtiť aj pestovatelia tejto plodiny na západnom Slovensku.

Chmeľ ako jedna z troch základných surovín na výrobu piva poskytuje pivu typickú horkú chuť, prispieva k tvorbe charakteristickej arómy a má ďalšie technologicky dôležité vlastnosti.

Ešte v roku 1990 sa v bývalom Československu pestoval chmeľ na približne 12-tisíc hektároch, čo bolo trinásť percent svetovej rozlohy chmeľníc. Bývalá federácia sa pýšila titulom chmeľová veľmoc. Svojím dielom k tomu prispievalo aj západné Slovensko. Ale to všetko už zostalo len v nostalgických spomienkach.

Článok pokračuje pod video reklamou

Zostali štyria

„V roku 1990 pestovalo chmeľ na západnom Slovensku štyridsať pestovateľov na ploche tisícštyristo hektárov. Dnes zostali už len štyria - Soblahov, Trenčianska Turná, Nemšová a Čachtice a rozloha slovenských chmeľníc sa zredukovala na desatinu,“ vysvetľuje v kancelárii firmy Slovchmeľ v Hornej Strede Marián Menšík z Banskobystrického pivovaru Urpiner.

Práve jeden zo štyroch najväčších pivovarov na Slovensku pred štyrmi rokmi kapitálovo vstúpil do spoločnosti na spracovanie chmeľu so zámerom zastaviť úpadok slovenského chmeliarstva.

Spracovateľský závod v Hornej Strede uviedli do prevádzky začiatkom 80. rokov. Keďže pestovanie chmeľu sa sústreďovalo prevažne na území okresov Trenčín, Topoľčany, Piešťany a Trnava, z hľadiska dopravy a logistiky bola Horná Streda prirodzená voľba.

Na Slovensku sa pestoval chmeľ už aj pred druhou svetovou vojnou. Podľa štatistík z roku 1928 to bolo na ploche dvesto hektárov. V roku 1939 však jeho pestovanie úplne zaniklo. Pod zánik sa podpísala nielen hospodárska kríza, ale aj nedostatok odborníkov s odbornými vedomosťami a zlá kvalita chmeľu, o ktorý pivovary strácali záujem.

K oživeniu došlo v roku 1956, keď vybudovali prvú chmeľnicu v Častkovciach. K nej postupne pribúdali na západnom Slovensku ďalšie.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C5AAX na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C5AAX na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Už ste čítali?