Rok a pol pred Nežnou revolúciou a takmer päť rokov pred rozdelením spoločného štátu sa o Slovensku a Slovákoch hovorilo a písalo na celom svete – v britskej televízii BBC, nemeckej ARD, rakúskej ORF, v amerických novinách The New York Times, vo švajčiarskych Neue Zürcher Zeitung či v japonských Sekai Nippo.
Na zaplnené Hviezdoslavovo námestie v Bratislave vtrhli so zapnutými húkačkami a modrými majákmi autá Verejnej bezpečnosti a vrážali do ľudí. Demonštrantov so sviečkami kropili kvapky dažďa a zakrátko aj prívaly vody z vozidiel technických služieb.
V ľudskom virvare sa miesilo odriekanie modlitby so štekotom policajných psov. Toto šialené predstavenie s úžasom i obavami sledovala aj desiatka zahraničných reportérov zo západných médií. Bol 25. marec 1988.

„Bratislava sa zdala od Viedne veľmi vzdialená a celé Československo vyzeralo ako hermeticky uzavretý dom smútku,“ začína rozvíjať svoje spomienky na marcové udalosti Karl Stipsicz, ktorý v tom čase pôsobil ako spravodajca rakúskej televízie ORF pre východnú a južnú Európu.