Sviečková demonštrácia: Išli sme do toho ako nevinné deti

Tisícky ľudí stáli so sviečkami na námestí a modlili sa. Polícia ich však surovo zbila a použila vodné delá. Bolo to pred tridsiatimi rokmi.

Do Bratislavy prišli 25. marca 1988 na tichý protest so sviečkami ľudia z celého Slovenska. (Zdroj: publikácia Čas svitania, Ján Šimulčík)

„Azbuka, Azbuka 13, príjem: Hviezdoslavák je skoro zaplnený po tie stromy. Na tejto strane, ako je kostol, stojí strašne veľa ľudí a z kostola vychádza kvantum so zapálenými sviečkami... Za pomoci služobných áut vytláčať masu....Zaraďte sa vedľa seba a vytláčajte to.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Takéto pokyny si posúvala polícia počas bratislavského veľkého piatka, Sviečkovej demonštrácie, ktorá sa konala 25. marca pred tridsiatimi rokmi. Nenásilné zhromaždenie vtedy dostalo do bratislavských ulíc tisícky ľudí z celého Slovenska, no bolo brutálne potlačené.

Táto akcia bola jedným z najvýznamnejších vystúpení proti komunistickému režimu a predznamenala Nežnú revolúciu.

Hoci hnacím motorom demonštrácie bola tajná cirkev, jej organizátori žiadali nielen náboženskú slobodu, ale aj úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých - veriacich aj ateistov.

Prečítajte si tiež: Reportér rakúskej ORF: Prekvapilo ma toľko odvážnych Slovákov

„Žiadali sme slobodu pre cirkev, ale tiež sme chápali, že nemožno bojovať len za seba samých, za naše náboženské záujmy. V spoločnosti boli ďalší ľudia, ktorí, aj keď neboli kresťanmi, trpeli podobne a možno aj viac ako my. My sme chceli byť s týmito ľuďmi solidárni, teda aj pre nich žiadať práva, rešpektovanie demokratických ľudských práv,“ vysvetľoval jeden z hlavných aktivistov tajnej cirkvi Vladimír Jukl v knihe Čas svitania od Jána Šimulčíka.

Slovensko zostalo osamotené

Na začiatku bola iniciatíva Mariána Šťastného zo Svetového kongresu Slovákov zorganizovať protesty pred československými veľvyslanectvami vo svete za dodržiavanie náboženských práv a slobôd v ČSSR. Správu o tom poslal tajne aj disidentovi Jánovi Čarnogurskému.

„Odkaz dostal v čokoláde Milka, ktorú najprv chcel niekomu darovať, ale potom sa predsa na ňu ulakomil, otvoril ju a bol tam tento list,“ spomína dnes František Mikloško, ktorý bol jedným z organizátorov manifestácie.

Na začiatku však nebol presvedčený, že sa chce do takejto akcie pustiť. Na rozdiel od Čarnogurského, ktorý mal podľa Mikloška „hneď chuť do toho ísť, lebo bol politikom od detstva“.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5A4D na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5A4D na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: František Mikloško


Článok je zaradený aj do ďalších tém história, SME Plus, História, Víkend

Už ste čítali?