Ľubľana je sčítaná, ekologická aj umelecká

Mesto hipsterov, literatúry a bicyklov sa stáva srdcovou záležitosťou mladých ľudí z celého sveta.

Jedinečnosť Ľubľany pestujú Ľubľančania už dlhšie. Napríklad i premysleným a dôsledným rozvojom cyklistickej infraštruktúry. (Zdroj: Juraj Červenka)

Ľubľana. Milé hlavné mesto s mohutným hradom nad historickým centrom, odkiaľ to je na skok do veľhôr i k moru. Kto v uliciach po oboch stranách riečky Ľubľanica strávi dlhší čas, postupne odhalí viaceré zvláštnosti, vďaka ktorým je slovinská metropola svojská.

Hoci Slovinsko bolo po väčšinu 20. storočia súčasťou Juhoslávie, najvýraznejšie sa pod jeho súčasnosť a zvyky domácich podpísali stáročia v habsburskej monarchii.

Či už v podobe tradičných dychových kapiel, obľúbenej a aromatickej kranjskej klobásy alebo v čistote ulíc a námestí. Ľubľana a jej obyvatelia si však zároveň razia vlastnú cestu, pričom sa tu často skloňujú termíny umenie, ekológia a vzdelávanie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Metelkova mesto

Kúsok od hlavnej železničnej stanice, blízko Metelkovej ulice pomenovanej po slovinskom kňazovi a filológovi, sa medzi starými vojenskými barakmi rozprestiera rozľahlé priestranstvo. Kedysi chátrajúce stavby dnes pokrývajú grafity, provokujúce maľby i pestrofarebné grafiky, vnútri vystavujú a tvoria umelci, ponúkajú tu vegánske jedlá a organizujú diskusie.

Je piatok poobede, na nádvorí pri zhrdzavenej hŕbe vrakov bicyklov, pod čudesnými sochami pripomínajúcimi Glumov z trilógie Pán prsteňov, posedáva skupinka mladých ľudí v koženom oblečení s punkovými účesmi. Blízko nich sa pokojne prechádza mladý pár s kočíkom. Areál čaká rušná noc a hudobné kluby budú už o pár hodín preplnené, tak ako vždy na začiatku víkendu.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

História Autonómneho kultúrneho centra Metelkova mesto siaha do začiatku 90. rokov, do čias, keď svetom otriasali šokujúce správy o krvácajúcej Juhoslávii a Slovinsko patrilo k najmladším štátom na mape Európy. Vtedy skupina asi dvesto aktivistov obsadila nedávno opustené kasárne juhoslovanskej armády, keďže už dlhšie hľadali vyhovujúce priestory a barakom hrozila demolácia.

„Hlavnou ideou Metelkovej je sloboda, sme autonómny priestor, takmer ako samostatný štát. Viaceré akcie či vystúpenia našich členov prekračovali medze zákona, no sme tu úspešne už 25 rokov,“ hovorí Nataša Serec, predsedníčka kultúrnej organizácie KUD Mreža sídliacej práve na Metelkovej.

„Zakaždým nám však pomohlo prežiť, že aj medzi politikmi či vysokými predstaviteľmi sa našli naši sympatizanti. To bolo veľmi dôležité v tak malej krajine, akou je Slovinsko, kde viac-menej každý pozná každého,“ myslí si Nataša.

Toto nie je Disneyland

Metelkova je celoživotným osudom aj pre Petara z Mariboru, ktorý tu ešte v 90. rokoch pomáhal usporadúvať prvé výstavy. Oblasť voľnomyšlienkarov bola vtedy častým terčom útokov skinhedov.

„Kedysi sa na nás polícia či radní pozerali s nedôverou, dnes patríme k hlavným atrakciám mesta. Niektoré tunajšie organizácie dokonca dostávajú granty od ministerstva, iné však čokoľvek od politikov zásadne odmietajú. Víkendoví návštevníci si však občas Metelkovu mýlia s Disneylandom. Prídu, poprechádzajú sa tu pár minút a fotografujú všetkých naokolo. A keďže to nie je všetkým príjemné, občas zažijeme aj ostrejšie výmeny názov,“ vysvetľuje hlbokým hlasom Petar a ukazuje na ručne maľovanú tabuľu s nápisom „Najprv sa spýtaj, až potom fotografuj“.

Inšpirovaná Škandináviou

Jedinečnosť Ľubľany pestujú Ľubľančania už dlhšie. Napríklad i premysleným a dôsledným rozvojom cyklistickej infraštruktúry. Otcom tejto myšlienky bol slovinský architekt inšpirovaný fínskou architektonickou školou Edvard Ravnikar.

V Titovej Juhoslávii našli jeho priekopnícke myšlienky podporu, Ravnikarov tím architektov mohol ešte v 60. rokoch vycestovať za najväčšími znalcami problematiky do Kodane, kde s masovou dopravou na dvoch kolesách mali už dlhodobé skúsenosti. Onedlho v Ľubľane vystavali až 40 kilometrov chodníkov pre cyklistov a ako sa zvyšoval počet každodenných cyklistov, vznikali ďalšie úseky.

V súčasnosti využíva bicykel na dennej báze okolo trinásť percent Ľubľančanov. Keď cyklistickí nadšenci z radov cestovateľov uverejňujú na rôznych fórach najpriateľskejšie mestá k cyklistom, slovinská metropola nikdy nechýba v spoločnosti ako Amsterdam či Kodaň.

„Po celom centre mesta funguje 51 bicyklových staníc známych ako BicikeLJ. Pokiaľ potrebujete používať mestské bicykle iba na krátke jazdy do 60 minút, vyjde vás to jedno euro na týždeň či tri eurá na rok,“ vypočítava ekologický aktivista a propagátor rekreačnej cyklistiky Bogomir Košir.

Občas môže mať návštevník Ľubľany pocit, že domáci sú životným prostredím až posadnutí. Už dnes vyhrieva väčšinu domácností zemný plyn, nové zelené plochy sú vysádzané v hektároch. V uliciach vídať i plne naložené „nákladné“ bicykle, napríklad s hŕbou kníh na prednej plošine.

Metropola knihomoľov

A práve knihy sú ďalšou vášňou Ľubľančanov. Usporadúvajú tu ročne viacero medzinárodných knižných veľtrhov, napríklad populárne Slovinské dni knihy už tradične priťahujú svetovú spisovateľskú elitu, naposledy sa ich zúčastnili autori z vyše tridsiatich krajín sveta. Akcia Ľubľana číta podporuje masové čítanie knižiek v rodine, mesto tiež poskytlo azyl viacerým spisovateľom z Iraku a Sýrie.

V roku 2010 Ľubľana niesla titul organizácie UNESCO „hlavné knižné mesto sveta“, koncom roku 2015 získala post „mesto literatúry“. Rovnaká česť sa dostala iba hŕstke miest s bohatým literárnym životom, zo strednej Európy iba Krakovu.

Ľubľančania knihy hltajú, mestskú knižnicu navštívilo počas roka 2016 takmer dva a pol milióna čitateľov, ktorí si požičali okolo päť miliónov výtlačkov. Ku koloritu ulíc starého mesta patria rozložené stoly pouličných antikvariátov, obyvatelia tiež využívajú knižné domčeky pripomínajúce vtáčie búdky, kde môžu odložiť prečítanú knihu a na oplátku si vziať novú.

Aj Metelkova má zriadenú vlastnú, takzvanú Anarchistickú knižnicu. Bytovky neďaleko Národného etnografického múzea zdobia podarené diela miestnych sprejerov – knihy poukladané v dlhočiznom rade, stoly prehýbajúce sa pod ťarchou hrubých encyklopédií či zhrbený sliepňajúci knihomoľ.

Sídlo hipsterov

Ľubľana sa stáva srdcovou záležitosťou individuálne cestujúcich mladých ľudí. Miestne turistické agentúry s hrdosťou citujú vydavateľstvá turistických sprievodcov ako Lonely Planet, či rôzne medzinárodné cestovateľské fóra, ktoré Ľubľanu pasovali za európsku hipsterskú destináciu číslo 1.

Na fóre TripAdvisor dokonca zahraniční návštevníci zvolili aj naj-hipsterskú atrakciu mesta, ktorá spája históriu, štýl, jedinečnosť a dobrý vkus. Je ňou Nebotičnik, starý železobetónový mrakodrap z medzivojnového obdobia s reštauráciou a kaviarňou na vrchole.

Poskytuje krásny výhľad na celé mesto i neďaleké Kamnicko-Savinjské Alpy. Vzdialene pripomína bratislavský Manderlák, v čase otvorenia v roku 1933 bol najvyššou stavbou v celej Juhoslávii a deviatou najvyššou v Európe.

Študentka Nina, ktorá uverejňuje blog o neznámych atrakciách mesta, má iného favorita - Študentskú ulicu v podhradí bez jediného obchodu či podniku, zato so zástavbou romanticky ošarpaných domov z 19. storočia vybudovaných na stredovekých hradbách. Vraj v uličke pocítite svojského ducha a čaro okamihu. Ale to vlastne v celej Ľubľane.

Téma: Cestovanie


Článok je zaradený aj do ďalších tém Umenie, Cestovanie, Bicykle, bicyklovanie, cyklotrasy

Už ste čítali?