Sociologička: Najhoršie podľa zdravotníkov rodili vysokoškoláčky a najlepšie Rómky

Česká odborníčka tri roky skúmala kultúru dvoch nemocníc, aby zistila, ako sme od čias, keď prešli pôrody z rúk žien do rúk mužov, pokročili. Alebo aj nepokročili.

Ema Hrešanová (1979) vyštudovala kultúrnu a sociálnu antropológiu na Filozofickej fakulte Západočeskej univerzity v Plzni a v roku 2009 ukončila doktorát zo sociológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Pracuje na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Absolvovala viacero prestížnych stáží na univerzitách vo Veľkej Británii, v USA a v Austrálii. Dlhodobo sa zaoberá výskumom pôrodu, pôrodníctva a sociálnych aspektov ľudskej reprodukcie. (Zdroj: Petra Lupták Burzová)

Prišli rovno na pôrod, porodili ako nič a zase odišli. Tak videli zdravotníci v dvoch menších českých pôrodniciach rómske ženy. Vzdelaných žien z mesta sa, naopak, obávali. Priznali to počas výskumu, ktorý v ich nemocniciach robila kultúrna antropologička a sociologička EMA HREŠANOVÁ. Zaujímala sa aj o to, ako sa pôrody, ktoré boli historicky výhradne ženskou záležitosťou, presunuli do rúk mužov a z domovov do pôrodníc.

Tisíce rokov prevládala v Európe predstava, že prítomnosť muža pri pôrode je nechutná alebo nemorálna. Kedy nastal zlom?

Článok pokračuje pod video reklamou

Antropologička Brigitte Jordan v príručke pre pôrodné asistentky dokonca uvádza príklad nemeckého lekára, ktorý sa v 16. storočí prezliekol za ženu, aby mohol pôrod pozorovať. Prichytili ho a upálili na hranici. Lekári muži sa dostali k pôrodom vo väčšom meradle koncom 18. storočia.

Začali vznikať profesie, začal sa klásť dôraz na expertné poznanie a racionalitu, ktoré sa často pripisovali mužom. Aj v tých sférach, ktoré boli dovtedy súčasťou komunitného alebo domáceho života, boli zrazu v rodiacej sa modernej dobe potrebné expertné znalosti. Týkalo sa to pôrodov, ale napríklad aj výchovy detí.

Aké mali postavenie babice, boli skôr trpené alebo vážené?

Ešte v ranom novoveku šlo väčšinou o vážené ženy, najmä v dedinskom prostredí. Boli však chudobné a väčšinou sa museli živiť aj inak. V mestách mali vyššie zárobky aj vyššiu sociálnu prestíž, no bývali aj viac kontrolované. Niektoré mestá alebo okresy si platili pôrodné asistentky. Chirurga mohli povolať, ak bol potrebný mimoriadny zákrok, no bol len ich asistentom.

Čo museli babice ovládať, aby mohli vykonávať toto povolanie?

Boli to ženy, ktoré absolvovali veľa pôrodov a ktoré pomáhali ostatným. Nemuseli mať žiadne vzdelanie. Neskôr sa to viac regulovalo. V 18. storočí už musela žena, ktorá sa chcela stať pôrodnou asistentkou, absolvovať kurzy a skladať skúšky, a to aj v Rakúsko-Uhorsku.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Naopak v Spojených štátoch v mnohých oblastiach nebola k dispozícii pomoc, takže si susedky pomáhali navzájom. Inštitút pôrodnej asistentky, ako ho poznáme v Európe, tam v niektorých regiónoch v podstate neexistoval.

Prvých mužov, ktorí asistovali pri pôrode, volali male midwife alebo ‚pôrodní babiči‘. Z akého jazyka to označenie pôvodne pochádzalo?

Tento výraz je z angličtiny. Každý jazyk si vytvoril trochu iné označenie. No v prípade angličtiny aj sami pôrodníci uznali, že to neznie veľmi ctihodne a začali si hľadať novotvar, ktorý by im umožnil získať prestíž. Zhodli sa na slove „obstetrician“, pretože to znelo ako „electrician“ a „technician“, čo boli uznávané profesie s expertnými vedomosťami. Ide o termín odvodený z latinského výrazu „obstare“, doslova „stáť oproti, pred“ rodiacou ženou.

Aké zmeny títo pôrodníci zaviedli? Bol vďaka nim pôrod bezpečnejší?

Zaviedli do praxe napríklad kliešte forcepsy, ktoré umožňovali dokončiť aj komplikované pôrody. Moderné pôrodníctvo sa rozvíjalo vďaka tomu, že lekári pracovali v nemocniciach.

Niektoré pôrodnice mali aj tajné oddelenia, kam mohli prísť porodiť nemanželské dieťa bohatšie ženy.

Vznikli špecializované pôrodnícke ústavy, kam často prijímali veľmi chudobné ženy, ktoré nemali peniaze na pôrodnú asistentku alebo z nejakého dôvodu nechceli rodiť vo svojej komunite, často mali napríklad nemanželské dieťa. Niektoré pôrodnice mali aj tajné oddelenia, kam mohli prísť porodiť nemanželské dieťa bohatšie ženy. Veľký počet žien umožnil pôrodníkom porovnávať, skúmať pôrodný proces a rozvinúť špecializované poznanie. Zaviedli napríklad pôrod poležiačky, aby mohli pôrodníci rodiť rýchlejšie viac žien a mali prístup k pôrodným cestám. Či boli pôrody vďaka nim bezpečnejšie, to je ťažká otázka.

Prečo?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C59RV na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C59RV na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: História medicíny


Už ste čítali?