Len o domácom ovocí viete, koľko je v ňom chémie, tvrdí legenda medzi ovocinármi

Klimatické zmeny nám ponúkajú šancu, že sa môžeme orientovať aj na teplomilnejšie druhy a odrody ovocia, vysvetľuje profesor Ivan Hričovský.

Nestor slovenského ovocinárstva Ivan Hričovský. (Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Je legendou medzi slovenskými ovocinármi a svojou popularitou a nabitým kalendárom sa vyrovná najúspešnejším umelcom. Drietoma, Topoľčianky, Ivanka pri Dunaji, Lehnice, Veselé, Dunajská Lužná... vyratúva profesor Ivan Hričovský miesta, kde sa v najbližších dňoch zastaví na prednáške či praktickej ukážke. „Najmä pre mladých ovocinárov je dôležité vedieť, ktorý strom na akom dreve rodí,“ vysvetľuje v rozhovore pre SME.

Čo znamená pre ovocinára toto obdobie? Už vás svrbia dlane alebo je na prácu ešte čas?

Článok pokračuje pod video reklamou

Pomaly sa môžeme pustiť do viacerých prác. Vykonávame rezy ovocných drevín, jabloní, hrušiek, dúl, oskorúš, ríbezlí, egrešov, malín a černíc i menej rozšírených druhov, ako sú arónia čiernoplodá alebo muchovník. Môžeme odoberať vrúble jabloní, hrušiek, egrešov, ríbezlí alebo josty.

Uložíme ich do chladnej pivnice do vlhkého piesku. Tí, ktorí v novembri neprihnojili dlhšie pôsobiacim hnojivom skupiny NPK, môžu to urobiť teraz.

Dáme dve-tri vrstvy popod strom a zakopeme do pôdy. Začiatkom marca už môžeme chystať jamy na výsadbu stromčekov. Toto obdobie už núti človeka rozmýšľať, čo si vysadí, kde a ako.

Rezanie ovocných stromov a kríkov je veľmi dôležitá a možno často aj podceňovaná vec. Môže si naň trúfnuť každý? Nehrozí, že pri nesprávnom postupe dosiahne človek skôr opačný efekt?

Mladým začínajúcim ovocinárom odporúčam skontaktovať sa so staršími a skúsenejšími. V časopisoch či v literatúre nájdete veľa dobrých rád, ale niet nad praktickú ukážku. Aj mňa čaká tento rok asi dvadsať praktických ukážok rezu a tvarovania.

Rez má pre ovocný strom obrovský význam. Najstarší ovocinár všetkých čias, Riman Columella, ktorý sa zaoberal ovocnými stromami, zdôrazňoval tieto tri veci: Keď zasadím strom, prosím ho, aby rodil. Keď ho okopávam a zalievam, tak mu pomáham, aby rodil.

Ale keď ho správne režem a tvarujem, prikazujem mu, aby rodil. Najmä pre mladých ovocinárov je dôležité vedieť, ktorý strom na akom dreve rodí. Stáva sa, že ho orežú na efekt, strom je pekný, ale úroda žiadna. Jablone, okrem odrôd Rubín, Rubinola, rodia na dvojročnom dreve, podobne aj čerešňa, ale višňa, hruška, marhuľa, broskyňa či orech na jednoročnom dreve, to treba ovládať.

Spomenuli ste výsadbu ovocných stromčekov. Ktoré je lepšie vysadiť na jar a ktoré na jeseň?

Na jar sadíme najmä teplomilnejšie stromy – marhuľu, broskyňu, nektárinku aj orech kráľovský. Mínusom je to, že ovocné škôlky vypredajú biologický materiál už na jeseň a na jar už je ponuka slabšia.

Keď už stromčeky na jar vysadíte, odporúčam obaliť ich bielym papierom až po korunku, aby nedošlo k namŕzaniu.

Jarné mrazy bývajú postrachom ovocinárov. Ako sa dá pred nimi budúca úroda chrániť?

Záhradkári i veľkopestovatelia využívajú viac spôsobov. Spomeniem napríklad vykurovanie alebo zadymovanie. Niektorí záhradkári postriekajú koruny stromov vodou, ktorá sa rozprskne a vytvorí nad kvetmi, pukmi ochranný obal.

Pre mnoho ľudí je hlavným kritériom pri výbere odrody ovocného stromčeka či kríka najmä výška úrody a veľkosť plodov, ale tú ovplyvňujú aj iné faktory. Na čo treba brať ohľad?

Musíme dbať predovšetkým na pôdno-klimatické podmienky. Iné sú v horských oblastiach a iné napríklad v Podunajskej nížine. Každý ovocný druh má zároveň viac typov podpníkov, ktoré rozhodujú o nástupe rodivosti či o dĺžke života stromu.

Rád by som napríklad vyzdvihol, že čerešňu môžeme teraz pestovať aj na slabo rastúcom podpníku GiSelA 5, ktorý má o 60 percent nižší vzrast, ako keď je čerešňa na podpníku čerešne vtáčej. To znamená, že ju neoberajú škorce a vrabce, ale ľudia.

Pri ovocných stromoch si ešte musíme všímať, ako je to s ich opeľovaním. Samoopelivá odroda môže mať vyššiu úrodu až o jednu tretinu. Mnohí sa v poslednom čase sťažujú, že im broskyne žltnú a predčasne odumierajú. V tomto prípade odporúčam, aby sa broskyňa pestovala na podpníku mandľa.

V posledných rokoch sa veľa hovorí o klimatických zmenách. Do akej miery môžu u nás ovplyvniť pestovanie ovocia?

Klimatické zmeny nám ponúkajú šancu, že sa môžeme orientovať aj na teplomilnejšie druhy a odrody. Platí to pri marhuliach, broskyniach, nektárinkách, ale na Slovensku už pestujeme aj figy, kivi, v televíznej relácii som rezal na balkóne citrónovník.

Ako sme na tom na Slovensku so spotrebou ovocia, jeme ho dosť?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C59AQ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C59AQ na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Už ste čítali?