Sardínsky šéfkuchár ANDREA ENA prišiel do Ružomberka na jeden týždeň, no žije tu už šestnásť rokov. Prvú pizzeriu si otvoril na Liptove, koncom minulého roka pribudla druhá v Bratislave. Neprekáža mu, že si Slováci na jeho národné jedlo dávajú bryndzu, jeden zlozvyk však odpustiť nedokáže.
Ste samouk?
Áno. Ako dvadsaťročný som začínal v Lago di Garda, kde bol môj brat prevádzkar. Mal som vtedy po vojne a potrebovali pizzéra, tak som išiel do kuchyne. Majiteľ mi na kachličky v kuchyni napísal recept na pizzu, jeden deň sme robili spolu a druhý deň som bol už sám.
Ako ste sa dostali na Slovensko?
V roku 2002 som sem prišiel na dovolenku s bývalou priateľkou. Potrebovala si vybaviť nejaké papiere pre taliansku ambasádu, tak sa ma spýtala, či pôjdem s ňou. Úprimne povedané, ani som len netušil, kde sa nachádza Slovensko.
Poznal som jedine Československo, ale o Slovensku sme sa v Taliansku naozaj nikdy nerozprávali. Išiel som teda s ňou a prechádzali sme cez Bratislavu, kopce, hory, dediny a rozbité cesty, až som si pomyslel, kde sa to vlastne nachádzame? Po týždni sme sa vrátili do Talianska.
Kedy ste si tu otvorili prvý podnik?
V marci 2003. Vtedy som si otvoril eseročku. Mal som len 23 rokov a dosť som riskoval, možno som bol dokonca až nezodpovedný. Potom som začal hľadať vhodný priestor. Jeden sme aj našli, ale je vraj urieknutý, lebo tam boli potraviny aj obuv, ale nič tam nefungovalo.
Zobral som to, prerobili sme to a prvé dva roky som robil toľko, že som sa nedostal ani domov a zarobené peniaze som ani nemal kedy míňať.
Za štyri roky som pribral desať kilogramov. Nebol som zvyknutý na slovenskú stravu a navyše som prestal aktívne hrávať futbal. Stravoval som sa tým, čo Liptov ponúka, čiže halušky a podobne.
Akí sú slovenskí zákazníci?
Nedočkaví a často sa ponáhľajú. Na obed majú obmedzený čas, zväčša polhodinu alebo hodinu. Keď sa niekto ponáhľa, nemal by si vyberať jedlá náročné na prípravu, ale radšej sa spýtať čašníka, čo mu stihneme pripraviť. Bežne si ľudia objednávajú podľa toho, na čo majú chuť, ale nerozmýšľajú, na čo majú čas.
