SME

Čierna smrť priviedla človeka na pokraj skazy

Keď niekto v stredoveku ochorel na mor, zomieral v bolestiach a osamote.

Nakazení bubonickým morom. Ilustrácia z Toggenburgskej biblie z roku 1411. (Zdroj: PROFIMEDIA)

Bolo to najhoršie storočie, v ktorom ste mohli žiť. Žijúci očakávali iba smrť, cintoríny boli preplnené mŕtvolami, ľudia sa k sebe správali kruto a morálka prudko upadala. V tomto svete beznádeje, ktorý akoby opustil Boh, zomierali milióny ľudí. A nikto netušil, čo bude nasledovať.

Mor! Počnúc piatym storočím sa stalo toto slovo symbolom smrti. Nikto nebol pripravený na rýchlosť, akou sa táto choroba šírila. Podobala sa na chrípku. Keď ochorel jeden človek, nakazil celú rodinu. Tých, ktorí pochovávali mŕtvych, čakal rovnaký osud. Lekári boli proti nemu bezmocní. Zabíjal po tisícoch a likvidoval všetky vrstvy obyvateľstva bez ohľadu na ich bohatstvo či spoločenské postavenie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pôvodca vražedných morových epidémií bol neznámy až do roku 1894, keď švajčiarsky lekár a bakteriológ Alexandre Yersin objavil baktériu, ktorá odvtedy nesie jeho meno.

Prenášačom baktérie Yersinia pestis je blcha pochádzajúca z Egypta, ktorá parazituje na potkanoch a krysách. Aj preto ľudstvo po stáročia spájalo mor najmä s týmito hlodavcami. Milióny obetí mal však na svedomí človek.

Choroba má totiž dve podoby. Jednou je takzvaný žľazový alebo bubonický mor. Po uhryznutí nainfikovanou blchou alebo kontakte s hlodavcom dochádza k bolestivému zápalu lymfatických ciev a lymfatických uzlín.

Druhou formou, pri ktorej sa rovnaká baktéria dostane do pľúc, je pľúcny mor. Typická preň je obrovská rýchlosť šírenia, lebo sa prenáša podobne ako chrípka - kvapôčkami.

Mor zahubil štvrtinu obyvateľov ríše

Napriek tendencii nazývať v minulosti morom akúkoľvek infekčnú chorobu s výrazným dosahom na spoločnosť, vedci na základe historických prameňov identifikovali tri veľké morové epidémie.

Prvá prepukla v roku 541 v Konštantínopole (dnes Istanbul) počas panovania východorímskeho cisára Justiniána I.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pôvod epidémie bol v Etiópii, odkiaľ sa rozšírila cez Egypt a Jeruzalem do Stredomoria. Byzantský historik Prokopios z Kaisareie vo svojej knihe História vojen opisoval ľudí v delíriu s horúčkou a hnisavým opuchmi na tele: „Ľudí sa náhle zmocnila horúčka, niektorých v spánku, ďalších pri chôdzi alebo pri inej činnosti.“

Epidémia vrcholila na jar roku 542, keď v meste zomieralo päťtisíc a podľa niektorých prameňov až desaťtisíc ľudí denne. Obete nestihli pochovávať, bezduché telá sa hromadili do výšky v mestských kostoloch a vežiach, keďže kresťanská doktrína nedovoľovala ich spaľovanie. Epidémia zabila asi štvrtinu obyvateľov Byzantskej ríše.

V ďalších rokoch prenikol mor cez Apeninský polostrov do južného Francúzska, údolia Rýnu a na Pyrenejský polostrov. Na troch v tom čase známych kontinentoch zahubil do polovice ôsmeho storočia podľa odhadov takmer sto miliónov ľudí. Vo forme ďalšej veľkej epidémie sa objavil až o šesťsto rokov neskôr.

Čierna smrť

Stredoveké mestá sa stali významnými ekonomickými, politickými, kultúrnymi a vzdelanostnými centrami, kde stúpal počet obyvateľov aj životná úroveň mnohých z nich. Na jeseň 1347 sa do týchto rušných sídiel vplazila hrozivá a záhadná choroba.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vedci predpokladajú, že najstrašnejšia epidémia stredoveku vypukla v 20. rokoch 14. storočia v púšti Gobi. Počas jednej generácie sa rozšírila na východ do Číny, kde zomreli až dve tretiny vtedajších obyvateľov, a vydala sa na západ.

V polovici 14. storočia sa tatárske vojská chána Džanibega snažili dobyť mesto Kaffa (dnes Feodosia na Kryme), ktoré ovládali Janovčania. Keď Tatári pri obliehaní neuspeli, podľa opisu notára Gabriela de Mussisa z Piacenzy z pomsty katapultovali za hradby mesta mŕtve telá nakazené morom. Bolo to prvé použitie biologickej zbrane v dejinách.

Janovskí obchodníci následne v panike opúšťali mesto na pobreží Čierneho mora aj s chorobou v ich krvi i dychu. Najskôr ju zavliekli do Konštantínopolu a potom do sicílskej Messiny, ktorá bola prvým európskym mestom, kde epidémia vypukla.

Gabriel de Mussis podal očité svedectvo morovej skazy vo svoje knihe História choroby:

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5827 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marketér Pavol Minár.

Pavol Minár hovorí o kampaniach.


Americké systémy protivzdušnej obrany Patriot (vľavo) a NASAMS.

Odchod talianskeho systému reálne neznamená veľkú zmenu.


Ilustračné foto.

Za deti a rodičov bojujú petíciami.


Jaroslav Haščák.

Finančníka prvýkrát obvinili v novembri 2022.


TASR a 1 ďalší

Neprehliadnite tiež

V zamestnaní dostane výpoveď.


Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta.

Predseda verí, že aj vláda vníma urgentnú potrebu zabezpečiť pre občanov dôstojný výkon súdnictva.


TASR
Ilustračné foto

V prvej etape opravia zvodidlá pri križovatke s Prievozskou, v smere na Mlynské Nivy.


SITA
Branislav Gröhling.

Argumenty pre skrátené legislatívne konanie označil Gröhling za absurdné.


SITA

Sportnet

Aleksandar Čavrič.

Správa o jeho neúčasti vyšla v nedeľu, v deň zrazu národného tímu v Senci.


TASR
Konstantin Koľcov.

Bol dlhoročným bieloruským reprezentantom.


TASR a 1 ďalší
Alexander Ovečkin.

Ruský útočník má v NHL na konte už 843 gólov.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu