ZABIJACI ĽUDSTVA

Čierna smrť priviedla človeka na pokraj skazy

Keď niekto v stredoveku ochorel na mor, zomieral v bolestiach a osamote. Nenavštívil ho ani lekár

Nakazení bubonickým morom. Ilustrácia z Toggenburgskej biblie z roku 1411. (Zdroj: PROFIMEDIA)

Bolo to najhoršie storočie, v ktorom ste mohli žiť. Žijúci očakávali iba smrť, cintoríny boli preplnené mŕtvolami, ľudia sa k sebe správali kruto a morálka prudko upadala. V tomto svete beznádeje, ktorý akoby opustil Boh, zomierali milióny ľudí. A nikto netušil, čo bude nasledovať.

Mor! Počnúc piatym storočím sa stalo toto slovo symbolom smrti. Nikto nebol pripravený na rýchlosť, akou sa táto choroba šírila. Podobala sa na chrípku. Keď ochorel jeden človek, nakazil celú rodinu. Tých, ktorí pochovávali mŕtvych, čakal rovnaký osud. Lekári boli proti nemu bezmocní. Zabíjal po tisícoch a likvidoval všetky vrstvy obyvateľstva bez ohľadu na ich bohatstvo či spoločenské postavenie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Pôvodca vražedných morových epidémií bol neznámy až do roku 1894, keď švajčiarsky lekár a bakteriológ Alexandre Yersin objavil baktériu, ktorá odvtedy nesie jeho meno.

Prenášačom baktérie Yersinia pestis je blcha pochádzajúca z Egypta, ktorá parazituje na potkanoch a krysách. Aj preto ľudstvo po stáročia spájalo mor najmä s týmito hlodavcami. Milióny obetí mal však na svedomí človek.

Choroba má totiž dve podoby. Jednou je takzvaný žľazový alebo bubonický mor. Po uhryznutí nainfikovanou blchou alebo kontakte s hlodavcom dochádza k bolestivému zápalu lymfatických ciev a lymfatických uzlín.

Druhou formou, pri ktorej sa rovnaká baktéria dostane do pľúc, je pľúcny mor. Typická preň je obrovská rýchlosť šírenia, lebo sa prenáša podobne ako chrípka - kvapôčkami.

Mor zahubil štvrtinu obyvateľov ríše

Napriek tendencii nazývať v minulosti morom akúkoľvek infekčnú chorobu s výrazným dosahom na spoločnosť, vedci na základe historických prameňov identifikovali tri veľké morové epidémie.

Prvá prepukla v roku 541 v Konštantínopole (dnes Istanbul) počas panovania východorímskeho cisára Justiniána I.

Pôvod epidémie bol v Etiópii, odkiaľ sa rozšírila cez Egypt a Jeruzalem do Stredomoria. Byzantský historik Prokopios z Kaisareie vo svojej knihe História vojen opisoval ľudí v delíriu s horúčkou a hnisavým opuchmi na tele: „Ľudí sa náhle zmocnila horúčka, niektorých v spánku, ďalších pri chôdzi alebo pri inej činnosti.“

Epidémia vrcholila na jar roku 542, keď v meste zomieralo päťtisíc a podľa niektorých prameňov až desaťtisíc ľudí denne. Obete nestihli pochovávať, bezduché telá sa hromadili do výšky v mestských kostoloch a vežiach, keďže kresťanská doktrína nedovoľovala ich spaľovanie. Epidémia zabila asi štvrtinu obyvateľov Byzantskej ríše.

V ďalších rokoch prenikol mor cez Apeninský polostrov do južného Francúzska, údolia Rýnu a na Pyrenejský polostrov. Na troch v tom čase známych kontinentoch zahubil do polovice ôsmeho storočia podľa odhadov takmer sto miliónov ľudí. Vo forme ďalšej veľkej epidémie sa objavil až o šesťsto rokov neskôr.

Čierna smrť

Stredoveké mestá sa stali významnými ekonomickými, politickými, kultúrnymi a vzdelanostnými centrami, kde stúpal počet obyvateľov aj životná úroveň mnohých z nich. Na jeseň 1347 sa do týchto rušných sídiel vplazila hrozivá a záhadná choroba.

Vedci predpokladajú, že najstrašnejšia epidémia stredoveku vypukla v 20. rokoch 14. storočia v púšti Gobi. Počas jednej generácie sa rozšírila na východ do Číny, kde zomreli až dve tretiny vtedajších obyvateľov, a vydala sa na západ.

V polovici 14. storočia sa tatárske vojská chána Džanibega snažili dobyť mesto Kaffa (dnes Feodosia na Kryme), ktoré ovládali Janovčania. Keď Tatári pri obliehaní neuspeli, podľa opisu notára Gabriela de Mussisa z Piacenzy z pomsty katapultovali za hradby mesta mŕtve telá nakazené morom. Bolo to prvé použitie biologickej zbrane v dejinách.

Janovskí obchodníci následne v panike opúšťali mesto na pobreží Čierneho mora aj s chorobou v ich krvi i dychu. Najskôr ju zavliekli do Konštantínopolu a potom do sicílskej Messiny, ktorá bola prvým európskym mestom, kde epidémia vypukla.

Gabriel de Mussis podal očité svedectvo morovej skazy vo svoje knihe História choroby:

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5827 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5827 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus


Už ste čítali?