Ako sa zrodil Uruk, matka všetkých miest

Sumerské mesto, chránené bohyňou Inannou, bolo najväčšie v celej Mezopotámii.

Mramorová hlava zo starovekého Uruku. (Zdroj: WIKIMEDIA/CC)

Autor: Eva Hulínková-Ťuchová

U ruk sa spája s biblickým mestom Erech, ktoré založil Nimród, syn Kúša, ako jedno zo štyroch miest v zemi „Šineár“.

Právom je nazývaný aj „matkou miest“, keďže s rozlohou viac ako 100 ha na konci 4. tisícročia pred n. l. predstavoval najväčšie mesto v celej Mezopotámii.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prvý výskum na tejto lokalite, pod vedením britského archeológa W. K. Loftusa v roku 1849, a neskoršie početné systematické práce nemeckých archeológov a najmä architektov (napríklad J. Jordan, A. Nöldecke, H. Lenzen, J. Schmidt) dokladajú, že jeho osídlenie spadá už do obdobia obejdskej kultúry (5000 – 3500 pred n. l.).

V tejto dobe Uruk zohrával skôr posvätnú úlohu. Svedčia o tom objavy ruín dvoch hlavných chrámových centier. Jedno, neskôr nazývané Eanna, bolo zasvätené bohyni lásky a vojny Inanne a druhé bohovi Anovi.

Rodisko písma a chrámu

Za svoje významné postavenie v mezopotámskej spoločnosti Uruk vďačí vhodnému prostrediu, v ktorom sa nachádzal. V období uruckej kultúry, ktorej názov je odvodený práve od dominantného mesta Uruk, sa v jeho okolí vyskytovali močiare s dostatkom rýb a vtákov.

Pomocou výstavby zavlažovacích kanálov obyvatelia mohli regulovať závlahu z prameňov rieky Eufrat na pestovanie obilia a ovocia. Tento kanálový systém slúžil nielen na poľnohospodárske účely, ale hlavne na to, aby spájal mesto s námorným obchodom. Na blízko ležiacich stepiach pastieri mohli chovať ovce a kozy.

Mali tak vytvorené dokonalé podmienky pre vznik a zdokonalenie pracovných špecializácií v rybolove, roľníctve, záhradníctve, pastierstve, love a v ďalších novovzniknutých remeslách. V architektúre začali dominovať monumentálne stavby, stavané aj z nedostupného materiálu – kameňa. Objavili sa prepracované reliéfy a plastiky.

Zaujímavou architektonickou novinkou boli farebné hlinené alebo kamenné kužeľovité kliny/kolíky, ktoré sa zapichovali do stien stavieb, čím vytvorili mozaiku s geometrickou výzdobou. Ďalšou špecializáciou kameňorytcov boli pečatidlá valcovitého typu, ktoré sa cca od roku 3600 pred n. l. (vrstva Uruk VII) začali používať namiesto pečiatkových pečatidiel.

Tieto pečatidlá predstavujú fenomén v mezopotámskom umení, ktorý pretrvával počas celého obdobia Mezopotámie.

article_photo

Na podlhovastých scénach boli zobrazené rôzne výjavy domácich zvierat, geometrických vzorov a ľudských postáv, zachytených počas kultových obradov alebo pri love. Zdokonalila sa aj výroba kovových výrobkov, liatych pomocou žliabkov do foriem, ktoré sa našli v špecializovaných dielňach. Prvé kovové nástroje spolu s dovezenými druhmi kameňa, vápencom a obsidiánom nachádzame už vo vrstve Uruk XI. (datovanie vrstiev viď s. 35).

Na evidenciu zvýšenej produktivity výrobkov už bola potrebná skupinka ľudí, ktorá ich zaznamenávala prostredníctvom obrázkového písma, tzv. grafémov na hlinených tabuľkách. Takéto najstaršie archaické klinové písmo je doložené v záverečnej fáze uruckej kultúry okolo roku 3100/3000 pred n. l. (vrstvy IVa – III). Tabuľkám s obrázkovým písmom predchádzali tzv. tokeny – malé kamienky alebo hlinené predmety rôznych tvarov.

Tokeny svojím samotným tvarom a vyrytými značkami predstavovali rôzne druhy tovaru. Používali sa na hospodárske účely. Počet určitého druhu tokenov naznačoval počet symbolicky prezentovaného tovaru. Prvýkrát sa s nimi stretávame v Mezopotámii okolo 8. tisícročia pred n. l. V Uruku sa našla prvá dutá hlinená guľa, v ktorej boli uzavreté tokeny.

Aby jej majitelia pri spätnom zisťovaní druhu tovaru a jeho množstva nemuseli rozbíjať nádobu, vytlačili druh tokenu a jeho počet na vonkajšiu stranu nádoby. Ide tak o doklad prvého použitia registratúry obsahu tovaru, ktorý si človek mohol „prečítať“. Trojrozmernú evidenciu hospodárskych prevodov nahradilo výhodnejšie odtláčanie a rytie na hlinených tabuľkách, čo bol už len skok k úspešnému vzniku písma.

Z obrázkových značiek sa v prvej fáze sumerského obdobia, čiže v tzv. džemdetnasrskom období od 3200/3100 pred n. l. a v nasledujúcom včasnodynastickom období postupne vyvinulo klinové písmo (protoklinové písmo už skôr od 3400 pred n. l.). Písmo dostalo názov podľa klinového tvaru, ktorý pisári zanechávali trstinovým rydlom s klinovým prierezom na ešte nezaschnutej hlinenej tabuľke (viac o klinovom písme v Historickej revue č. 6/2014 a v č. 12/2009).

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C56Z8 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C56Z8 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Písmo


Článok je zaradený aj do ďalších tém Starovek, história, História

Už ste čítali?