Etiketa: Ako nepokaziť návštevu u známych

Ako sa ohlásiť na návštevu a dá sa pozvanie na návštevu odmietnúť? Porovnajte si etiketu z roku 1941 a 2017.

Na návštevu vás musia pozvať, nikdy nemôžete prísť neohlásení. (Zdroj: Fotolia)

Ako sa ohlásiť na návštevu, ako sa správať pred domácou paňou a kedy odovzdať dar pre hostiteľov? Porovnajte si spoločenské pravidlá z roku 1941 so súčasnosťou.

Návšteva v roku 1941

V spoločenskom živote majú tzv. zdvorilostné (povinné) návštevy veľký význam. Na prvom mieste treba menovať nástupné návštevy, ktoré znamenajú prvý krok pri nadväzovaní spoločenských stykov. Nástupná návšteva je prejav zdvorilosti a vždy ju treba odplatiť.

Novomanželia alebo manželia, ktorí prišli do nového bydliska, nástupnými návštevami nadväzujú spoločenské styky. Okruh priateľov je závislý od mužovho spoločenského postavenia. Pri nadväzovaní spoločenských stykov treba sa vopred informovať o miestnych zvykoch a odporúča sa zostaviť si soznam rodín, s ktorými hodlajú novomanželia alebo manželia udržovať spoločenské styky.

Manželia chodia spolu na návštevy len k manželom. Slobodný muž alebo vdovec navštevuje sám. Ak má vdovec dospelé dcéry, vtedy príde na návštevu i dáma. Ak majú manželia, ktorí konajú návštevu, dospelé dcéry, nemajú na nástupnú návštevu prísť s celým rodinným sprievodom, ale zúčastní sa iba jedna, zvyčajne najstaršia, alebo spoločensky význačnejšia. Ostatné dcéry sa majú predstaviť až pri najbližšej príležitosti.

Čas návštevy

Najvhodnejším časom oficiálnych návštev je čas medzi 11 - 12.30 hodinou, a to najčastejšie v nedeľu alebo vo sviatok. Menej formálne návštevy možno vykonať tiež odpoludnia medzi štvrtou a šiestou hodinou. Pre nástupnú návštevu je vhodný všedný deň okrem soboty, lebo v dnešných časoch je pani domu zvyčajne zamestnaná veľkým upratovaním.

Na veľké sviatky sa návštevy nástupné nekonajú, ani vo všedné dni pred týmito sviatkami, pretože v domácnostiach sa venujú prípravám na sviatky. U katolíkov na Vianoce sa nekonajú návštevy, u evanjelikov zasa na Veľký piatok, ktorý je ich najväčším sviatkom.

U ľudí, na ktorých nám nezáleží alebo s ktorými z hocijakej príčiny nehodláme udržovať spoločenské styky, načim odkladať povinnú návštevu na tak dlho, ako to len pripúšťa potrebná zdvorilosť, z čoho si v spoločenských otázkach obratný návštevník vyvodí svoj záver a vyhne sa ďalšiemu sbližovaniu.

Muž na návšteve

Slobodný mladý muž, ktorý príde navštíviť domácu paniu, pošle jej svoju navštívenku, a až vtedy, keď bol vyzvaný služobnou, že milostivá pani prosí, má si odložiť klobúk, palicu a prevlečník, a ide za služobnou, ktorá mu otvára dvere salóna, do ktorého vojde bez zaklopania.

Ticho zatvorí za sebou dvere, zľahka a elegantne sa ukloní a švihkým krokom ide k domácej panej, ktorá má na jeden krok mu vyjsť v ústrety. Dáma nemenuje svoje meno, ale podá návštevníkovi prívetivo ruku. Návštevník sa nad ruku nakloní a úctivo ju pobozká.

Až potom pozdraví návštevník ostatných členov rodiny a iných návštevníkov, ktorí sú práve prítomní. Ak sa s daktorými prítomnými nepozná, môže požiadať domácu paniu, aby ho predstavila. Domáca pani vyhovie jeho žiadosti a povie: „Pán doktor Fraštacký prosí o česť soznámenia!“

Keď sa návštevník predstavil, domáca pani mu ponúkne stoličku a začne sa rozhovor. Ak je pani domu sama, posadí sa na najpohodlnejšie miesto a návštevníkovi ponúkne miesto naproti. Ponúknutie miesta deje sa pokynom ruky. Návštevník si však za nijakých okolností nesmie prv sadnúť ako pani domu. Návštevník si má pri sadnutí počínať vkusne. Opierať sa o operadlo stolice alebo pohodlne sa roztiahnuť do klubovky nie je prípustné, najmä nie pri obradných dopoludňajších návštevách.

Navštevovanie chorých

V niektorých prípadoch navštevovať chorých je nielen kresťanskou povinnosťou, ale i spoločenskou potrebou. Predovšetkým sa navštevujú iba blízki príbuzní a veľmi dobrí priatelia. Vzdialení príbuzní a známi sa majú navštíviť, až keď sa zotavujú. Návšteva je závislá od stavu pacienta. Keď je chorý v kritickom stave, nemáme ho návštevou obťažovať. V takomto prípade úplne stačí opýtať sa príslušníkov rodiny na pacientov stav. Tiež veľmi časté návštevy nie sú na mieste.

Keď sa však ukáže potreba chorého rozptyľovať, a pripúšťa to jeho zdravotný stav, prípustné sú i návštevy častejšie. Návštevy nemáme zbytočne predlžovať, aby pacienta neunavovali. So srdečnou účasťou máme vypočuť sťažnosti chorého a prívetivými slovami utešovať a rozptyľovať jeho starosti a zármutok. Jeho žaloby treba brať vážne, ale musíme ho vždy uisťovať, že sú to len prechodné symptómy, ktoré sa pominú a nastane uzdravenie. Zveličovať účasť rozličnými grimasami nie je na mieste. Podobne ani plač, ktorý namiesto toho, aby pacienta priviedol na veselšie myšlienky, ešte zhorší jeho náladu. Keď sa chorý uzdraví, je povinný poďakovať sa svojim návštevníkom za pozornosť.

Z knihy SPOLOČENSKÝ LEXIKON, ktorú napísal Ľudovít Michalský (1941)

Návšteva v roku 2017

Návšteva je polovičnou výnimkou z pravidla, ktoré hovorí, že „kam nás nepozvali, tak tam nejdeme“. Na návštevu bez pozvania občas môžeme ísť. Ale iba k ľuďom, s ktorými sa poznáme veľmi dobre, napríklad k mame alebo k bratovi. K nim môžeme prísť aj bez formálneho pozvania, ale zásadne vždy po dohode. Nie je totiž nič príjemné, keď niekomu uprostred inej práce zazvoní pri dverách zvonček a za dverami je neohlásený hosť. Aby sme to celé zbytočne nedomotali, stačí, keď si zapamätáme, že na návštevy sa pozýva.

Pozvanie na návštevu

Základná otázka znie, či sa pozvanie dá odmietnuť. Odpoveď znie: nedá. Pozvanie sa nedá odmietnuť, dá sa iba preložiť termín. Hostiteľ by sa nemal uraziť, keď pozvaný človek, pre iný program, s ktorým už nemôže nič urobiť, požiada o odklad návštevy. Inokedy je to však komplikovanejšie, ba nemožné, lebo pozvanie sa viaže napríklad na dátum sviatku, jubilea a podobne.

Alebo ju nemožno preložiť pre niektorého z ďalších hostí. Keď pozveme priateľa, ktorý pricestoval na pár dní z Ameriky, a pri tej príležitosti pozveme aj ďalších ľudí, s ktorými sa rád stretne, asi ťažko preložíme dátum návštevy na termín po jeho odlete za oceán. Návšteva sa nedá odmietnuť najmä vtedy, keď nás pozvala spoločensky významnejšia osoba. Aj vtedy platí už povedané – s návštevou asi nespravíme nič, ale na dátume sa dá takmer vždy dohodnúť.

Stojíme pred skriňou

Ďalšou zásadnou otázkou bude: Čo na seba? To závisí od viacerých faktorov. Prvým je dôvod návštevy. Inak sa oblečieme na oslavu šesťdesiatych narodenín svokra, inak na spoločnú ochutnávku vín, ktoré priatelia priviezli z dovolenky v Portugalsku.

Druhým faktorom ovplyvňujúcim úroveň oblečenia je miesto, kam ideme. Vila generálneho riaditeľa, priateľa nášho priateľa, si žiada lepšie oblečenie ako návšteva na chate u švagra a jeho novej priateľky. Dôležitý je aj vzťah s hostiteľmi. Vo všeobecnosti platí, že sa oblečieme na úrovni ostatných hostí. ANI LEPŠIE, ANI HORŠIE. Ak nejde o skutočne formálnu návštevu, organizovanú napríklad pri významnom jubileu hostiteľa, tmavý oblek a kravatu necháme doma.

Vítame sa a zoznamujeme

Pri príchode, skôr než hostiteľom odovzdáme dary, sa s nimi zvítame. Toto poradie je správne preto, že sa ním nespomalí podávanie rúk a iné prejavy radosti zo stretnutia. Dary by si hostitelia mali po zvítaní pozrieť a podľa etikety pochváliť a prejaviť ohromenie z nášho vkusu. Proces ohromovania a prejavy nadšenia by sa však nemali odohrávať pri vchodových dverách.

Keď nás hostitelia uvedú medzi hostí, je na nás, novo prichádzajúcich, aby sme sa predstavili ako prví. V takejto situácii platí: predstavuje sa vždy ten, kto do miestnosti vstúpi. Samozrejme, najlepšie je, keď prichádzajúcich predstavia ostatným hostitelia. Hostia by si mali sadnúť až po hostiteľke. Za predpokladu, že to hostiteľka vie. Ak to netuší a iba starostlivo poletuje okolo hostí, mohlo by sa stať, že hostia by si pekne dlho postáli. Preto ak sa k tomu hostiteľka nemá a návšteve ponúkne: nech sa páči, sadnite si, jej ponuku rozhodne prijmeme.

Občerstvenie, večera

Poradie, v akom sa návšteva obsluhuje, vychádza tiež z poradia spoločenskej významnosti. Pri návštevách je to následnosť hosťhostiteľ a potom už štandardne ženastaršínadriadený. Aj keď hostiteľka naberie hosťom ako prvým, mali by sme počkať, kým budú mať naložené všetci. Jesť sa správne začína vtedy, keď začne jesť hostiteľka.

Hostiteľka alebo aj obaja hostitelia by mali byť súčasťou pozvaných hostí, nie obsluhujúcim personálom. Je preto výhodné, keď sa jedlá i nápoje podávajú formou bufetu. Iným riešením je, že hostiteľke pomôžu aj hostky, ktoré sú s ňou v najbližšom vzťahu.

Rovnako môžu hostiteľke pomôcť aj s uprataním použitých tanierov a pohárov. Nie však s umývaním riadu, ktoré má, koniec koncov, aj tak nasledovať až po odchode návštevy.

Odchádzame

Záver návštevy – to môže byť chúlostivá časť programu. Ako dať hosťovi najavo, že by sa už mal pobrať domov? Vytiahneme vysávač? Odídeme do kuchyne umývať riad? Alebo stačí, keď sa jednoducho rozlúčime a v obývačke, kde necháme hostí sedieť, zhasneme svetlo? Je úplne jasné, že ani jednu z týchto nezmyselných možností v praxi nepoužijeme.

Pre hostiteľov neexistuje nijaký vhodný, rozumej prijateľný, spôsob, ako návšteve povedať, že by sme už chceli ísť spať a vy by ste sa mali zdvihnúť na odchod. O tom, kedy sa návšteva skončí, rozhodujú výhradne len hostia. Hostiteľom teda neporadíme, ale pre hostí jednu dobrú radu máme. Je ňou osvedčené: Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe. Keď sa dokážeme vcítiť do roly hostiteľa, budeme vždy skvelým hosťom, ktorý vie, kedy je správny moment na odchod. Hosť, ktorý vie, kedy je ten správny čas rozlúčiť sa, bude vítaný aj v budúcnosti.

Anton Bódis – Barbara Štubňová, z knihy Nie som barbar. Etiketa pre každého, vyd. Trio, 2016

Časté otázky:

Kedy sa chodí na návštevu? Máme prísť presne alebo je povolená nejaká tolerancia?

Pri návšteve je začiatok mierne nepresný. Keď sa dohodneme na 19.00, správny čas nášho príchodu

je naozaj o 19.00, prípadne krátko po devätnástej. Skôr však za žiadnych okolností! To radšej absolvujeme prechádzku po ulici, kde bývajú hostitelia, alebo si posedíme v aute pred ich domom. Naopak, neskôr ako 19.10 je už naozaj neskoro a nechať hostiteľov čakať sa nehodí. Dôvodom na porušenie desaťminútového limitu je iba vyššia moc, vtedy by sme hostiteľom mali aspoň poslať SMS, aby vedeli, že na nás nemusia čakať v pozore.

Sú nejaké pravidlá, v akom obalovom stave má byť kytica?

Papier je obal, z kytice ho dáme pred odovzdaním dole. Celofán býva súčasťou kytice, dotvára jej vzhľad, ten pred hostiteľkou tajiť nemusíme. Kytica odovzdaná v priehľadnom celofánovom obale je v poriadku, ak dotvára dizajn kytice.

Hostia niekedy prinesú hostiteľovi nápoj, ktorý by s ním radi ochutnali. Je toto očakávanie v poriadku?

Hostiteľ nemá povinnosť podeliť sa s hosťom o prinesený dar. Ako hostiteľ naloží s darčekom, ktorý od nás dostal, je na jeho rozhodnutí. Niekedy ani nie je vhodné, aby darované víno hneď otvoril. Prinesieme ho v „transportnej“ teplote a piť ho nevychladené by bolo barbarstvom. Dobrým riešením je, že hostiteľovi odplatíme pozvanie, a keď on príde na návštevu k nám, ponúkneme ho nápojom, ktorý máme radi a bude správne pripravený na podávanie pre hostí.


Už ste čítali?