SME

Aktivistka: Kým ma generáli vyzliekali očami, získala som dôležité informácie

Ako ženy to vo vojnových oblastiach máme ľahšie, hovorí pre SME Anna Neistat, riaditeľka výskumu Amnesty International a dlhoročná bojovníčka za ľudské práva.

Anna Neistat je ruská právnička a ľudskoprávna aktivistka. Je riaditeľkou Amnesty International pre oblasť výskumu a doteraz sa zúčastnila viac než šesťdesiatich výskumných misií v konfliktných oblastiach na celom svete vrátane Sýrie, Afganistanu, Pakistanu, Číny, Zimbabwe, Nepálu, Kene, Jemenu, Čečenska, Srí Lanky a Haiti. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V noci nelegálne prekračuje hranice, pravidelne ju zadržia ozbrojenci a jej najstarší syn žartuje, aby mu na pamiatku zo Sýrie doniesla šrapnely. Riaditeľka výskumu organizácie Amnesty International a dlhoročná ľudskoprávna aktivistka ANNA NEISTAT neváhala ísť ani v piatom mesiaci tehotenstva do Sýrie a z pôrodnice dávala rozhovor o popravách. Na Slovensko prišla diskutovať na Stredoeurópske fórum.

Byť právnikom sa všeobecne považuje za nudné povolanie. Kedy a prečo sa rozhodla stať právničkou taká akčná osoba, ako ste vy?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začínala som ako novinárka v polovici deväťdesiatych rokov v Rusku. Mala som len osemnásť rokov, keď som nastúpila do rozhlasu.

Zhodou náhod som začala robiť rozhlasový program o ľudských právach a práve, hoci som v tom čase bola len aktivistkou v oblasti ľudských práv. V tom čase byť právnikom v Rusku pritom nebolo nudné zamestnanie, pretože sa zavádzali právnické reformy a bolo to vzrušujúce. Nakoniec som sa rozhodla, že potrebujem právnické vzdelanie, lebo ma to zaujíma.

Vyrastali ste v Sovietskom zväze. Dostávali ste sa do konfliktov s režimom vtedy alebo po revolúcii?

Strávila som v Sovietskom zväze len krátky čas, perestrojka sa začala, keď som bola na strednej škole. No aj v škole som zažila výrazné obmedzenia, hocijaký malý protest bol potlačený. Napríklad, keď sme už nechceli byť členmi organizácie pionierov. Snaha vystúpiť z tejto organizácie viedla k veľkému škandálu, skoro ma vyhodili zo školy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už vtedy som stála v opozícii proti autoritám. Neskôr sa mi to stávalo skôr na územiach, ktoré Rusko napadlo alebo kde bolo aktívne, ako v Čečensku či počas vojny v Gruzínsku.

Tam to bol oveľa otvorenejší konflikt, zatkli ma alebo ma vypočúvali, zakázali mi činnosť. Takže sa mi tie konflikty vrátili, keď som začala pracovať v oblasti ľudských práv.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

V súčasnosti pracujete v Paríži. Viete si predstaviť, že by ste pracovali v Moskve, keď je konflikt medzinárodných neziskových organizácií s politickou mocou úplne otvorený a musia sa v Rusku hlásiť podľa zákona ako „zahraniční agenti“?

Amnesty International má stále v Rusku kanceláriu, takže tam ešte pracujeme, aj keď osobne tam nie som. Stále je možné tam fungovať, aj keď je, samozrejme, obmedzené, čo môžeme urobiť a ako môžeme ako hnutie rásť. Zatvoriť našu kanceláriu sa vláde ešte stále nezdá výhodnejšie, ako nechať nás fungovať. Rátame však s tým, že ju môžu hocikedy zavrieť.

A čo z osobného hľadiska, chceli by ste sa do Ruska vrátiť?

Stále do Ruska často chodím. Navždy zostane mojím domovom, prežila som tam väčšinu života. Žijú tam moji rodičia aj mnohí priatelia.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C55GE na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu