100 ROKOV OD VOSR

Boľševici sľubovali blahobyt a mier, šírili smrť a strach

Pred sto rokmi sa v Rusku chopili moci boľševici. Diktatúru jednej strany importovali do rôznych kútov sveta. Aj k nám.

Červené gardy boli ozbrojenou päsťou diktatúry. (Zdroj: SITA/AP)

- Prečo nosil plešatý Lenin parochňu?
- Kto financoval boľševický prevrat?
- Prečo Aurora nepálila ostrými?
- Čo sa stalo s vojačkami Petrohradského ženského bataliónu?

Ulicami slovenských miest kráčali celé rodiny. Tváre detí žiarili jasne ako lampióny, ktoré niesli v rukách. Na druhý deň sa rozozneli sirény, večer rozžiaril oblohu ohňostroj. Na oslavu veľkého októbra, hoci už bol dávno november. A začal sa mesiac, ktorý trval tridsaťšesť dní.

Pripadajú vám tieto riadky absurdné? Tým skôr narodeným určite nie. Takto kedysi vyzerali výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorú si povinne pripomínalo aj bývalé Československo. Podobne by to možno vyzeralo aj v týchto dňoch, keby pred 28 rokmi nezmizol zo strednej Európy komunizmus.

Železná opona dávno padla, studená vojna je minulosťou. Kto si dnes ešte spomenie na udalosti, ktoré neskôr ovplyvnili aj životy troch generácií Slovákov? Na plešatého chlapíka s briadkou či legendárny krížnik, ktorý zapálil revolučný plameň, hoci strieľal slepými?

Ozbrojená vzbura, ktorá v Petrohrade a Moskve nastolila vládu robotníckych a vojenských zástupcov, dostala prezývku červený október. Sovietski publicisti ju neskôr glorifikovali na Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu. Tento názov sa vpísal takisto do pamäti miliónov školákov v komunistickom Československu.

Čo sa vlastne pred sto rokmi v Rusku stalo? Kde sa vzali Leninovi boľševici? Ako sa chopili moci? A kto to všetko platil?

Krajina nápadných protikladov

Na prelome 19. a 20. storočia bolo Rusko unikátnou krajinou nápadných protikladov. Ako jediné zo svetových veľmocí (za ktorú sa považovalo) nemalo ústavu ani parlament. Až do roku 1905 vládol v Rusku systém absolútnej monarchie. Všetka moc sa koncentrovala v rukách panovníka (cára) a podľa Trestného zákonníka bolo zločinom znevažovať jeho autoritu.

„Keby niekto v tých časoch letel nad Ruskom v balóne, videl by pod sebou nekonečnú krajinu obrábaných políčok rozdelených na úzke pruhy, prekladaných lesmi alebo lúkami a každých päť až desať kilometrov rozhádzané dedinky z drevených chatrčí. Mestá boli malé a ďaleko od seba," charakterizoval krajinu Richard Pipes v knihe Dejiny ruskej revolúcie.

Osemdesiat percent obyvateľstva tvorili roľníci, ktorí viedli v rozsiahlych ruských guberniách život nie príliš odlišný od života svojich predkov v stredoveku. Na druhej strane, spisovatelia, umelci, hudobní skladatelia či vedci žili podľa západného štýlu.

„Tieto protiklady pôsobili dojmom dočasnosti, dojmom, ktorý panoval medzi vzdelancami, že takto to už ďalej v žiadnom prípade nepôjde a že so vstupom do 20. storočia sa Rusko znenazdajky ocitne v modernom svete, doženie západnú Európu a možno ju aj prekoná," dodal Pipes.

Rusko toho skraja nového storočia skutočne stihlo veľa.

Prvá revolúcia, zaskočený cár

Najväčšia krajina starého kontinentu sa industrializovala oveľa neskôr ako západná Európa či Spojené štáty. Keď k tomu konečne došlo, na prelome 19. a 20. storočia to prinieslo obrovské spoločenské a politické zmeny.

Medzi rokmi 1890 a 1910 sa napríklad počet obyvateľov veľkých ruských miest, ako boli St. Peterburg (od roku 1914 premenovaný na Petrohrad) a Moskva, takmer zdvojnásobil, čo viedlo k ich preľudneniu a zlým životným podmienkam pre novú triedu ruských priemyselných robotníkov.

Populačný boom, drsné zimy, nedostatok potravín a séria finančne nákladných vojen vyvolali nespokojnosť obyvateľov cárovej ríše.

Na začiatku 20. storočia bolo Rusko domovom tisícok mužov a žien oddaných myšlienke zásadnej zmeny. Početnú skupinu tvorili profesionálni revolucionári, ktorých cieľom bolo násilné zvrhnutie režimu a jeho inštitúcií.

„Možno sa niekedy navzájom rozchádzali v otázke taktiky a stratégie, ale všetci sa zhodovali v základnej otázke - súčasný sociálny, ekonomický a politický systém musí byť zničený - a to nielen v ich krajine, ale na celom svete," vysvetlil vo svojej knihe R. Pipes.

Prvá šanca sa naskytla v roku 1905. Veľké protesty ruských robotníkov proti pomerom v monarchii viedli k udalostiam, ktoré dostali meno Krvavá nedeľa. Po streľbe cárskych vojakov do neozbrojených demonštrantov zostali na zemi stovky mŕtvych a ranených.

Nahnevaní robotníci reagovali sériou ochromujúcich štrajkov po celej krajine. Cára to zaskočilo. Sľúbil ľudu občianske práva a zákonodarné zhromaždenie, ktoré by vzišlo z volieb.

Dolná komora ruského parlamentu (Duma) mala vzbudiť dojem, že Rusko sa zmenilo na konštitučnú monarchiu. V skutočnosti sa však cár Mikuláš II. tváril, akoby sa nič nestalo a naďalej vládol (takmer) neobmedzene, pretože o dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa týkali cárskeho dvora alebo armády, sa v Dume vôbec nerokovalo.

V roku 1905 sa prvýkrát objavil na scéne aj Vladimír Iľjič Lenin, revolucionár a vodca boľševickej strany, ktorý podporoval bezpodmienečný boj proti cárovi. Po opadnutí revolučných nálad však musel ujsť naspäť do exilu.

Kto bol Lenin

Narodil sa ako Vladimír Iľjič Ulianov v apríli 1870 v dobre situovanej byrokratickej rodine. Podľa niektorých historických prameňov prispela k jeho politickej radikalizácii v mladosti tragická smrť staršieho brata Alexandra, ktorého v roku 1887 popravili za účasť na prípravách atentátu na cára.

Viacerí historici túto alternatívu popierajú.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C552C na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C552C na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?