ČESKOSLOVENSKO 1918-2017

Pád komunizmu a rozdelenie Československa

Po revolúcii v roku 1989 sa dôvody na existenciu spoločného štátu vytratili. A tak politici s radosťou Československo zrušili.

30. november 1991: oslava 70. narodenín predsedu FZ ČSFR Alexandra Dubčeka. Vľavo posledný československý prezident Václav Havel. O rok bol už Dubček mŕtvy a Československo pred zánikom. (Zdroj: TASR)

17. novembrom 1989 sa začali systémové spoločenské zmeny, ktoré napokon viedli k pokojnému rozpadu Československa.

Obyvatelia Československa od novembra ´89 neočakávali len čiastkové korektúry socializmu, ako to bolo v roku 1968. Chceli zásadnú zmenu spoločenského systému a reagovali tak na meniacu sa medzinárodnú situáciu a zmeny, ktoré už otriasali komunistickými režimami v okolitých krajinách.

Stagnácia a perestrojka

V polovici 80. rokov politické elity krajín východného bloku čoraz naliehavejšie pociťovali nevyhnutnosť zásadnejších zmien. Ekonomická stagnácia a zaostávanie za západnými krajinami bolo čoraz očividnejšie. Ukazovalo sa, že centralizovaný systém hospodárskeho plánovania dosiahol limit svojej výkonnosti.

Odpoveďou na spomenuté problémy mal byť v 80. rokoch program prestavby (perestrojky), ktorý predstavilo nové moskovské vedenie na čele s Michailom S. Gorbačovom. Cieľom celého procesu bola demokratizácia a decentralizácia výkonu moci spolu s obmedzením direktívneho centrálneho plánovania v hospodárskej oblasti. Československé stranícke vedenie si túto filozofiu osvojovalo len s nechuťou, oneskorene, a pokiaľ sa dalo, celý proces sabotovalo.

V Československu sa koncom 80. rokov začal čoraz prejavovať zásadný rozpor medzi oficiálnou politikou režimu a postojmi slovenskej a českej spoločnosti. Aj na Slovensku sa začali formovať rôzne opozičné prúdy a skupiny, ktoré ilegálne vydávali rôzne samizdaty, petície a vyhlásenia. Sviečková manifestácia za slobodu náboženského vyznania v Bratislave v marci 1988 sa stala jedným z najdôležitejších prejavov odporu proti komunistickému režimu na Slovensku do novembra 1989.

Pád totality

Kolaps komunistického režimu v Československu sa začal po brutálnom zákroku polície proti študentskej demonštrácií 17. novembra 1989 v Prahe. To vyvolalo reťazovú reakciu protestov, ktoré sa začali šíriť do ďalších väčších miest krajiny.

V Prahe a Bratislave vznikli 19. novembra 1989 pôvodne neformálne občianske združenia, organizujúce protesty verejnosti proti násiliu politickej moci. V Prahe to bolo Občianske fórum (OF), v Bratislave sa nazvalo Verejnosť proti násiliu (VPN).

V OF bol vedúcou osobnosťou spisovateľ, dlhoročný disident a najznámejší predstaviteľ Charty ´77 Václav Havel, VPN viedol príslušník skupín alternatívnej kultúry Ján Budaj. Obe združenia začali rýchlo zakladať svoje miestne pobočky. Ich hlavnou činnosťou sa stalo organizovanie verejných protestov v hlavných mestách obidvoch republík.

Na základe politických rokovaní s predstaviteľmi paralyzovaného komunistického režimu, ktorý sa už nemohol spoliehať na pomoc Moskvy, boli uzavreté dohody o vytvorení novej vlády „národného porozumenia“.

Tieto prelomové zmeny sa symbolicky zavŕšili koncom decembra 1989 najprv kooptáciou vyše dvadsiatich nekomunistických poslancov do Federálneho zhromaždenia, následnou voľbou Alexandra Dubčeka za jeho predsedu a aklamačnou voľbou Václava Havla za prezidenta republiky 29. decembra 1989. V prvých slobodných parlamentných voľbách v júni 1990 zvíťazila na Slovensku VPN pred Kresťansko-demokratickým hnutím, Slovenskou národnou stranou, Komunistickou stranou Slovenska a maďarskou koalíciou.

Česko-slovenské vzťahy

Vedľa ďalších zásadných problémov postkomunistického budovania liberálnej demokracie a trhového hospodárstva sa do popredia takmer okamžite dostala otázka česko-slovenských vzťahov. Prvý problém sa objavil na jar 1990, keď prezident Václav Havel podal v parlamente návrh na zmenu oficiálneho názvu štátu a na zmeny v štátnom znaku republiky.

Tento návrh eskaloval do konfliktu s názvom „pomlčková vojna“. Skutočnosť, že na prvý pohľad malicherný problém, teda či písať názov Československo s pomlčkou alebo bez, mohol prerásť do obrovskej krízy, naplno ukázala hĺbku česko-slovenských rozporov a historicky podmienenú rozdielnosť nazerania na spoločný štát.

To sa ešte vypuklejšie prejavilo pri riešení sporov o prerozdelenie kompetencií medzi federálnou a dvoma republikovými vládami. Zatiaľ čo slovenská strana trvala na väčších kompetenciách pre republiky, česká vláda uprednostňovala viac právomocí pre federálne orgány.

Zápas o obsah tzv. kompetenčného zákona predstavoval jeden z najvážnejších sporov o podobu a fungovanie česko-slovenskej federácie v rokoch 1990 až 1992. Hoci sa po intervencii V. Havla podarilo dosiahnuť kompromis, bolo jasné, že celý problém sa len odsúva na neskôr.

Návrh novej ústavy sa nepodarilo schváliť vôbec. Polemiky vznikli už okolo otázky, či má byť jedna ústava alebo tri - jedna federálna a dve republikové. Navyše ich znenie znova otvorilo kľúčové otázky štátoprávneho usporiadania.

Všetky tieto problémy boli odsunuté na obdobie po voľbách plánovaných na jún 1992. V Slovenskej republike sa na prvom mieste sa umiestnilo HZDS vedené Vladimírom Mečiarom, potom nasledovala SDĽ, KDH a SNS. V Českej republike vyhrala voľby koalícia ODS-KDS na čele s Václavom Klausom.

Situácia sa zásadne zmenila v tom zmysle, že víťazi volieb začali hľadať spôsob ako spoločný štát čo najrýchlejšie rozdeliť.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C54PY na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C54PY na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?