ČESKOSLOVENSKO 1918-2017

Rok 1968: Demokratizácia, okupácia a federácia

Československo dostalo ruské tanky a Slováci federáciu. To bol výsledok Pražskej jari v roku 1968

Ikonická fotografia ruských okupantov 21. augusta 1968 v Bratislave. Foto z výstavy Ladislava Bielika v roku 2014. (Zdroj: TASR)

Pražská jar v roku 1968 priniesla na totalitné Československo závan slobody. Skutočným výsledkom krátkeho obrodného procesu však bola federalizácia a vytvorenie dvoch rovnoprávnych štátov.

Československo bolo jedinou stredoeurópskou socialistickou diktatúrou, ktorá ešte neprešla skutočnou destalinizáciou. Na rozdiel od situácie v Poľsku a Maďarsku, v KSČ nenastali zásadnejšie personálne zmeny.

Od roku 1953 ju riadil Antonín Novotný (1904 – 1975), dogmatik, ktorý zastával aj funkciu prezidenta republiky. Najväčšie nebezpečenstvo preňho predstavovala silnejúca opozícia v rámci straníckeho vedenia, do ktorej treba zaradiť aj značnú časť vedenia Komunistickej strany Slovenska (KSS), ktorú do tejto polohy tlačil Novotný svojimi otvorene protislovenskými prejavmi.

Do otvoreného konfliktu prerástol vzťah s prvým tajomníkom ÚV KSS Alexandrom Dubčekom. Keď Dubček v roku 1963 vystriedal vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSS ultradogmatika Karola Bacílka, nebolo to na Slovensku vnímané ako zásadná zmena. Čoskoro sa však ukázalo, že vo vedení KSS sa zásadne zmenil štýl práce.

Dubček začal viac komunikovať s verejnosťou, aj s tou intelektuálnou. Postupne odmietal fungovať len ako „prevodová páka“ medzi pražským mocenským centrom a Bratislavou. Najmä v priebehu druhej polovice 60. rokov sa Dubček, ktorý dostal aj podporu reformistov v ÚV KSČ, stal reprezentantom slovenských záujmov a odmietal umlčiavať kritické hlasy zaznievajúce z rôznych oblastí spoločenského života.

Pád prezidenta Novotného

Aj konečná konfrontácia reformného a konzervatívneho krídla v KSČ súvisela so slovenskou otázkou. Mimoriadne škandalózne a urážlivé správanie sa prezidenta Novotného počas jeho návštevy Slovenska v auguste 1967 vyvolalo značné pobúrenie.

Koncom októbra 1967 v ÚV KSČ vystúpil A. Dubček s kritikou konzervativizmu a sektárstva vtedajšieho straníckeho vedenia a kumulovania funkcií v rukách A. Novotného. Zároveň požadoval zvýšenie právomoci slovenských orgánov. To bol začiatok dvojmesačného obdobia vnútrostraníckych bojov.

Dubček dostal v spore s Novotným výraznú podporu od českých reformných komunistov, pričom Novotného nepodporil ani generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev. Boje nakoniec 5. januára 1968 vyvrcholili odstúpením A. Novotného z najvyššej straníckej funkcie, v ktorej ho nahradil A. Dubček. V marci 1968 potom Novotný odstúpil aj z úradu prezidenta republiky a definitívne odišiel z politického života.

Demokratizácia

Z pohľadu ďalšieho vývoja predstavovali januárové udalosti zásadnú zmenu. Umožnili, aby v straníckom vedení postupne získalo rozhodujúce slovo reformné krídlo, ktoré tak dostalo možnosť plne realizovať svoje predstavy o nových metódach fungovania KSČ.

Na prelome februára a marca bola zrušená cenzúra, začala sa všeobecná liberalizácia režimu a hospodárske reformy dostali nové impulzy. Na zasadnutí ÚV KSČ 1. – 5. apríla 1968 vznikol Akčný program KSČ, ktorý predstavil víziu „socializmu s ľudskou tvárou“.

Čoskoro sa však začali ukazovať rozdiely v prioritách českej a slovenskej spoločnosti. Za ich spoločný záujem možno považovať odstránenie „direktívneho mechanizmu moci“ a „demokratizáciu vzťahu štátu a občana“. V slovenskom ponímaní však neoddeliteľnou súčasťou týchto požiadaviek bolo aj riešenie česko-slovenského vzťahu a nové štátoprávne usporiadanie.

Federalizácia republiky bola vysvetľovaná ako konečné splnenie programu SNP, pričom hlavné slovo vo formovaní národného programu získali rehabilitovaní bývalí „buržoázni nacionalisti“ ako Gustáv Husák alebo Ladislav Novomeský.

Federalizácia

Nevyhnutnosť nového štátoprávneho usporiadania priznával aj Akčný program KSČ a plán na federalizáciu Československa sa dostal aj do programového vyhlásenia novej vlády.

V máji 1968 vznikla odborná komisia na prípravu zákona o česko-slovenskej federácii na čele s Gustávom Husákom. Nevyhnutnosť federalizácie viac-menej akceptovala väčšina spoločnosti, hoci táto téma v českej časti republiky rezonovala oveľa menej.

Mnohí českí reformisti a intelektuáli otázku federalizácie považovali za zástupný problém, ktorý len odvádza pozornosť od kľúčovej otázky demokratizácie spoločnosti. Toto tvrdenie nebolo celkom neopodstatnené. Ako napísal historik Jan Rychlík, na Slovensku bolo pod heslom obrany „celonárodných záujmov“ možné spojiť do jedného šíku reformných komunistov so včerajšími novotnovcami a zajtrajšími normalizátormi“.

Napriek zložitým rokovaniam týkajúcim sa hospodárskych otázok a rozdelenia právomocí medzi národné a federálne orgány, postupovali práce na zákone o federácií pomerne rýchlo. Predsedníctvo ÚV KSČ ich prerokovalo týždeň pred začiatkom okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

Po 21. auguste 1968 príprava federalizácie pokračovala ďalej, čo bolo využívané ako dôkaz, že reformné úsilie bude pokračovať, pričom mal zároveň odvádzať pozornosť od postupnej likvidácie ostatných výdobytkov liberalizačného obdobia.

Čo získalo Slovensko?

Ústavný zákon o federácii vstúpil do platnosti 1. januára 1969. Novému usporiadaniu štátu sa musela prispôsobiť aj väčšina centrálnych inštitúcií a Slovensko získalo svoju vládu, ministerstvá a rôzne inštitúcie, o mnohých otázkach sa začalo rozhodovať v Bratislave, a nie v Prahe.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C54PX na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C54PX na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?