SME
Nedeľa, 3. júl, 2022 | Meniny má Miloslav

Komunistické Československo 1948

Slováci sa rovnoprávnosti nedočkali, namiesto nej dostali kolektivizáciu a industrializáciu

Propagačný volebný plagát Komunistickej strany Československa (KSČ) (Zdroj: posterlibrary)

Nádej, že po druhej svetovej vojne Československo zostane demokratickou krajinou, v ktorej sa zlepší aj postavenie Slovenska, vydržala len pár rokov. Komunistický prevrat priniesol nástup totality a návrat k centralizmu.

Februárový prevrat z roku 1948, a teda nastolenie vlády komunistickej strany v Československu, spôsobil v Európe a USA šok. K prebratiu moci komunistami totiž prišlo bez zjavného zásahu Moskvy, v Československu neboli prítomné sovietske jednotky a krajina bola považovaná za pomerne vyspelú demokraciu, ktorá bola myšlienkovo bližšie k Západu ako k Východu.

Pred rokom 1948

Pomerne ľahké ovládnutie Československa komunistami však nebolo až také prekvapujúce. Dôsledné naviazanie republiky na Sovietsky zväz presadzovala už počas druhej svetovej vojny československá exilová vláda v Londýne pod vedením Edvarda Beneša.

Na jednej strane to bola nevyhnutnosť, pretože bolo jasné, že ZSSR bude po vojne hrať v strednej Európe rozhodujúcu úlohu, no netreba podceňovať ani vplyv sklamania zo „zrady“ západných veľmocí počas mníchovskej konferencie. Jasná orientácia povojnovej, obnovenej ČSR na ZSSR, samozrejme, enormne zvýšila vplyv československých komunistov na politický vývoj v krajine.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Stranícky šéf Klement Gottwald pred voľbami v roku 1946 sľuboval postupnú a miernu československú cestu k socializmu, ktorá predpokladala udržanie drobného podnikania a súkromné (hoci limitované) vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy. Slovenskí komunisti sa navyše štylizovali do pozície hlavných obhajcov slovenských národných práv a dôsledných zástancov federalizácie Československa.

Najmä Gustáv Husák sa už počas SNP profiloval ako radikálny podporovateľ rovnoprávneho postavenia Čechov a Slovákov v obnovenej republike. Vytvoril koncept „tretej cesty“ medzi čechoslovakizmom a ľudáctvom: „Nechceme preto protislovenský centralizmus z prvej republiky a odmietame protičeskú autonómiu a bábkový samostatný štát. Každý národ má právo si určiť svoje štátne zariadenie. Slovenský národ sa manifestačne postavil za spoločné žitie s národom českým. S touto skutočnosťou treba počítať ako s nespornou a konečnou.“

Slovenská otázka

Slováci si po vojne vybojovali určitú formu autonómie v podobe pomerne rozsiahlych právomocí Slovenskej národnej rady v správe slovenského územia. Výkonnú moc tu mali v rukách povereníci, ktorí fungovali podobne ako ministri v centrálnej vláde. V Československu tak fungoval zvláštny, asymetrický model, v ktorom Slovensko malo svoje národné orgány, zatiaľ čo českú časť republiky spravovala priamo centrálna vláda. Tá však čoskoro začala postupne oklieštovať slovenskú autonómiu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

V charkovskom kryte žijú stovky ľudí. Mnohí sa nemajú kam vrátiť.

Reportáž z ukrajinského Charkova.


1. júl
Do gulagov odvliekli vyše 7-tisíc obyvateľov Slovenska.

Išlo o tisíce nevinných ľudí, ktorým na príkaz z Moskvy prišili vymyslené obvinenia.


1. júl
Onkologička Zuzana Pribulová.

Problémové sú aj u žien populárne slimky.


29. jún
Zničený dom v Lysyčansku.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 4 ďalší 5 h
SkryťZatvoriť reklamu