SME
Utorok, 19. október, 2021 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky
ČESKOSLOVENSKO 1918-2017

Prvý koniec Československa: 1938-39

Nepriateľskí susedia a nenásytné menšiny. To bola príčina konca prvej československej republiky.

Príslušníci nemeckej menšiny v Československu strhávajú hraničné označenia po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938. (Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Malý štát uprostred Európy nemal šťastie na susedov. Každý z nich požadoval kus územia Československa. V roku 1938 tieto plány naplnilo fašistické Nemecko.

Politické dôsledky hospodárskej krízy, ktorá trvala prvú polovicu 30. rokov, postupne zvýraznili všetky problémy, s ktorými Československá republika zápasila už od svojho vzniku. Čoraz viac sa radikalizovala politická scéna a zároveň sa čoraz viac zostrovali národnostné rozpory v štáte.

Krízou zbedačená nemecká a maďarská menšina začali čoraz hlasnejšie vyjadrovať svoju nespokojnosť. Radikalizáciou prechádzala aj Hlinkova slovenská ľudová strana, najsilnejšia politická sila na Slovensku. V roku 1935 pre chorobu abdikoval prezident T. G. Masaryk (zomrel v roku 1937) a nahradil ho jeho blízky spolupracovník Edvard Beneš, ktorému však chýbala Masarykova autorita.

Mníchovská dohoda

Prvým krokom k rozbitiu medzivojnovej Československej republiky sa stalo ovládnutie Nemecka nacistami v roku 1933. Plánom Adolfa Hitlera sa stala likvidácia Československa a ovládnutie jeho územia. Na to využíval nestabilnú národnostnú situáciu v republike. V druhej polovici 30. rokov začalo Nemecko čoraz ostrejšie upozorňovať na údajný rastúci útlak Nemcov žijúcich v českej časti republiky a začal požadovať pripojenie československých území s nemeckou väčšinou k Nemecku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď Československo odmietalo nemecké ultimáta, obrátil sa Hitler na vlády Veľkej Británie a Francúzska. Posmelený pasivitou veľmocí po nemeckej anexii Rakúska (12. a 13. marca 1938), požadoval úpravu československých hraníc, ktorú vydával sa jedinú možnosť, ako predísť vojne v regióne.

V snahe zabrániť vojenskému konfliktu britský premiér Neville Chamberlain a francúzsky predseda vlády ÉdouardDaladier súhlasili so zvolaním konferencie v Mníchove za účasti A. Hitlera a talianskeho diktátora Benita Mussoliniho, ale bez prizvania československého zástupcu.

Dňa 29. septembra 1938 zástupcovia európskych veľmocí rozhodli, že Československá republika musí Nemecku postúpiť pohraničné územia, kde žije viac ako 50 % nemeckého obyvateľstva. Česká časť republiky tak prišla o tretinu územia a takmer tri milióny obyvateľov.

Autonómia

Rezignácia Veľkej Británie a Francúzska na dianie v strednej Európe vydala oklieštenú Československú republiku na milosť Nemecku. Z hľadiska plánov A. Hitlera znamenali výsledky Mníchova len prvý krok plánu na likvidáciu Československa. Pred priamou vojenskou agresiou však dal prednosť ďalšiemu nahlodávaniu súdržnosti štátu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Slušná občianska spoločnosť sa jednoducho musí brániť.


14. okt
Ľudia s rúškami na tvárach počas pandémie koronavírusu.

PCR testy na Slovensku odhalili takmer 440-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 864 obetí.


a 5 ďalší 11 h
Skryť Zatvoriť reklamu