SME

Aby prežil, kryl sa mŕtvolou veľkého psa

Nezvyčajnú odvahu, akú preukázal rodák z Gbiel Matej Kocák, ocenili Američania hneď dvakrát.

Američania v zápale boja pri útoku na nemecké zákopy. (Zdroj: Profimedia)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pred sto rokmi, od leta 1917, prichádzala do krvavej Európy masa amerických vojakov. Čerstvé sily napokon prispeli k tomu, že Nemecko prvú svetovú vojnu prehralo. Medzi mužmi zo zámoria bol aj Slovák Matej Kocák. Konca vojny sa nedožil, no do histórie amerického vojenstva sa mladý seržant zo Záhoria výrazne zapísal.

Patrí totiž k jedným z mála dvojnásobných držiteľov prestížneho vyznamenania Medal of Honor, dokonca jeho meno na znak uznania nesie aj transportná loď amerického námorníctva. Archívy v USA i dobové svedectvá približujú nielen nevšedný príbeh slovenského dobrodruha, ale aj drsný život v zákopoch západného frontu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Domov opustil po hádke s otcom

Matej Kocák sa narodil 30. decembra 1882 v Gbeloch, pochádzal zo sedliackej rodiny. Tak ako tisíce iných krajanov, i mladého Mateja zlákala vidina lepšieho života za oceánom. Podľa podplukovníka Theodora Roosevelta, syna 26. prezidenta Spojených štátov a autora literárneho diela o živote amerických vojakov počas prvej svetovej vojny, Kocák Gbely opustil v roku 1906 po nepríjemnej hádke s otcom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Žil v štátoch New York a Pennsylvánia, istý čas si privyrábal ako pomocný kuchár. V hrncoch a panviciach však nenašiel zaľúbenie a o rok neskôr vstúpil do radov námornej pechoty. Tá sa stala jeho osudom.

Najskôr slúžil ako strážnik v dokoch, v roku 1914 sa zúčastnil na americkej okupácii mexického Veracruz, neskôr bol nasadený aj v bojoch s banditmi v Dominikánskej republike.

Smer Európa

Keď v roku 1917 vstúpili Spojené štáty americké do prvej svetovej vojny, kontingent smerujúci na európske bojisko tvorila aj námorná pechota. Na palube parníka USS DeKalb, paradoxne pôvodne zhabaného nemeckého pomocného krížnika, bol aj plavovlasý Matej Kocák, vtedy už ostrieľaný veterán, ktorého vzhľad označil Roosevelt ako neprehliadnuteľný. Jeho jasné modré oči priam žiarili na opálenej mahagónovej tvári.

Cesta do Európy bola pre amerických vojakov často utrpením, chlapi umiestnení v tmavom podpalubí sa sťažovali na nedostatok jedla a pitnej vody, navyše v Atlantiku operovali nemecké ponorky. Jedno z podmorských plavidiel dokonca USS DeKalb napadlo, našťastie neúspešne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kocák a jeho druhovia po príchode na starý kontinent absolvovali najprv doplňujúci výcvik, už počas jazdy v nákladných železničných vagónoch smerom do vnútrozemia videli, ako dlhotrvajúci konflikt vplýval na domácich obyvateľov. Popri trati na staniciach postávali nadšené mladé Francúzky, ktoré vítali chlapcov z ďalekého zámoria a núkali im kávu a koňak. Väčšina civilistov však pôsobila zronene.

Ako sa neskôr americkí vojaci blížili k frontovej línii, na cestách lemovaných topoľmi pribúdali utečenci. Mnohí vyčerpaní a otrhaní, tlačili pred sebou káry s celým svojím majetkom a najcennejšími osobnými vecami, keďže museli opustiť domovy vo frontovej oblasti. Aj pohľad na ranených, zakrvavených francúzskych vojakov v zablatených modrých uniformách a špinavých obväzoch bol zúfalý.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5464 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu