AKO SA DELILO ČESKO-SLOVENSKO

Rozvod? Ale prečo? čudovali sa na Západe deleniu Česko-Slovenska

Rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov bude pre Slovensko katastrofou, predpovedali pred štvrťstoročím niektoré zahraničné médiá.

Predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar víta 18. septembra 1990 na letisku v Bratislave britskú premiérku Margaret Thatcherovú. (Zdroj: TASR)

Keď pred troma rokmi zavítal do Bratislavy na exhibičný zápas legendárny tenista John McEnroe, dostal od novinárov aj otázku, čo mu zišlo ako prvé na um, keď počul Slovensko. „Prvé, čo mi napadlo, bola otázka: prečo ste sa vlastne s Čechmi rozdelili? Prečo ste teraz dva štáty? Pripadá mi to totiž také neprirodzené, ako keby sme sa rozdelili my v Amerike. Keby sa sever USA oddelil od juhu alebo keby západ a východ USA vytvorili dva samostatné štáty…" odvetil McEnroe.

Tenista nebol jediný, kto sa čudoval, prečo štyri roky po zamatovej revolúcii (Velvet revolution), ako udalosti z novembra 1989 nazvali na Západe, nasledoval zamatový rozvod (Velvet divorce). Rovnakú otázku si kládli aj viaceré americké médiá - teda ak o túto tému prejavili záujem.

Článok pokračuje pod video reklamou

Neočakávaný zvrat

Z medzinárodného hľadiska bol vývoj v Prahe a Bratislave v rokoch 1989 – 1992 viac-menej okrajovou záležitosťou, tvrdia v knihe Slovakia a European Story Slavomír Michálek (šéf Historického ústavu SAV) a Peter Weiss (bývalý líder Strany demokratickej ľavice, dnes veľvyslanec SR v Česku).

Česko-Slovensko vnímali na začiatku 90. rokov v zahraničí ako premianta strednej Európy, štát, ktorý nadväzuje na demokratické tradície medzivojnovej prvej republiky. Len málo zahraničných pozorovateľov si vôbec uvedomovalo existenciu problému česko-slovenských vzťahov.

Vzplanutie ostrých diskusií o novom štátoprávnom usporiadaní a rýchle smerovanie k deleniu spoločného štátu preto vnímali ako značne neočakávaný zvrat. Viaceré skreslené predstavy o česko-slovenskom vývoji vychádzali z neznalosti skutočných reálií.

Delenie ČSFR sa navyše odohrávalo na pozadí turbulentných zmien na starom kontinente. Nové túžby a úsilia po hlbšej integrácii sa tu paradoxne snúbili s dezintegračnými tendenciami.

Západná časť pokročila v politickej a ekonomickej integrácii, čoho výsledkom bolo podpísanie Maastrichtskej zmluvy v roku 1991. Naopak, na východe sa po 70 rokoch rozpadal Sovietsky zväz a erózia niekdajšieho impéria Josipa Broza Tita mala za následok krvavú vojnu medzi južnými Slovanmi.

„Oslobodená od komunizmu východná Európa prešla druhou, ešte neobyčajnejšou transformáciou. V priebehu 90. rokov z mapy kontinentu zmizli štyri existujúce štáty a zrodilo alebo zresuscitovalo sa štrnásť nových,“ napísal Tony Judt v knihe Povojnová Európa. História po roku 1945.

Čia je to chyba?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C53T5 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C53T5 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Vladimír Mečiar


Článok je zaradený aj do ďalších tém Mečiarove amnestie

Už ste čítali?