Kto bol záhadný génius Jan Blažej Santini, staviteľ barokovej gotiky

Pompéznosť, lesk a gestá vyvažovala zanietená zbožnosť. Do Čiech ju priniesol velikán dávnej architektúry.

Kostel sv. Václava ve Zvoli. (Zdroj: Daniel Fišer / WIKIMEDIA / CC)

Autor: Stanislav Růžička / Historická Revue

V priebehu 17. a väčšej časti 18. storočia sa z Talianska šíril nový a svojbytný sloh. Bol nazvaný barok a stal sa posledným zjednocujúcim štýlom Európy.

Celý kresťanský svet vtedy prežíval zvláštne obdobie. Akoby jeho čas bol pretkaný metaforou Theatrum mundi – Divadlo sveta. Človek je len hercom v hre, ktorú riadi Boh.

V prostredí, ktoré sa otriasalo sociálnymi konfliktmi, náboženskými spormi a takmer nepretržitými vojnami, toto predstavenie poskytovalo oporu a program, stvrdzujúci raz a navždy daný Boží rád.

Spoločným cieľom zúčastnených potom bolo vytvárať ilúziu toľko žiadaného dokonalého sveta. Okázalosť umenia vrátane architektúry kontrastovala s hlbokou vážnosťou viery, zmyselná pozemská radosť bola konfrontovaná s vedomím nevyhnutného konca.

Tridentským koncilom vyhlásený program obrody kresťanstva bol postavený na nespochybniteľnom uctievaní cirkvi a štátu.

Pompéznosť, lesk a gestá vyvažovala zanietená zbožnosť, vnímaná ako snaha pochopiť a nájsť Boha v tomto a skrz tento svet.

Študentské roky

Uprostred tohto diania sa v architektúre objavil zvláštny fenomén, neskôr nazvaný baroková gotika.

Jeho autor Jan Blažej Santini-Aichel sa narodil 3. februára 1677 do rodiny váženého pražského kamenára Santiniho-Aichela.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Bohužiaľ, od narodenia trpel telesným postihnutím. Bol čiastočne ochrnutý a chromý, čo mu bránilo úspešne pokračovať v otcovej kariére. Starý otec malého Jana Blažeja prišiel z juhotirolského mestečka Roveredo, ktoré leží na brehu Luganského jazera.

Za manželku si vzal, rovnako ako o generáciu neskôr jeho syn, ženu s rýdzo českými koreňmi. Potomok z tretej generácie potom už v sebe mal väčšinu českej krvi, a tak skutočne o ňom môžeme písať ako o geniálnom českom architektovi talianskeho pôvodu.

Mladý Santini bol však predovšetkým, v dnešnom zmysle slova, Európan. Hovoril a písal po česky i nemecky, pravdepodobne tiež po taliansky a latinsky. Popri kamenárskej praxi bol vzdelaný v maliarstve a architektúre a zaujímal sa aj o ďalšie exaktné obory.

Okrem iného je u neho známa záľuba v kresťanskej kabale a v zmysle potrebnej precíznosti musel mať úplne jasno aj v takej oblasti, akou je dnešná deskriptívna geometria.

V rozľahlých priestoroch pražskej katedrály poznával stavebné postupy gotických majstrov, v ateliéri francúzskeho staviteľa Jeana-Baptistu Matheya, svojho učiteľa, zvládol barokové princípy, na cestách nasiakol talianskym barokovým radikalizmom a to všetko sa mu potom prepojilo v jeho geniálnom mozgu.

Mladý Santini bol však predovšetkým, v dnešnom zmysle slova, Európan. Popri kamenárskej praxi bol vzdelaný v maliarstve a architektúre a zaujímal sa aj o ďalšie exaktné obory.

Z množstva zdrojov môžeme považovať za potvrdený vzájomný vzťah žiaka a učiteľa či majstra medzi mladým Santinim a Jeanom-Baptistom Matheyom.

Pôvodne maliar francúzskeho pôvodu 20 rokov pôsobil v popredných rímskych ateliéroch. Tam sa zoznámil tiež s popredným českým mecenášom, ktorým nebol nikto iný, než mladý Jan Bedřich z Valdštejna.

Tento prelát sa po štúdiách v roku 1673 vracal do Čiech, aby sa ujal úradu královohradeckého biskupa a krátko nato dokonca obsadil pražský arcibiskupský stolec. O 14 rokov starší Mathey sa stal jeho dvorným architektom a najvýznamnejšou osobnosťou pražského stavebného cechu na konci 17. storočia.

Vedľa takých stavieb, akými boli zámok v Tróji, Jazdiareň Pražského hradu či Arcibiskupský palác musíme spomenúť kostol sv. Františka Serafínskeho na Křížovnickom námestí. Jeho stavba prebiehala práve v rokoch, keď mladý Santini vstrebával majstrove bohaté skúsenosti.

V roku 1695 sa Mathey rozhodol pre návrat do rodného Dijonu. Ešte ale stačil vypraviť svojho najlepšieho žiaka na tovarišskú cestu naprieč južnou Európou.

Cez Viedeň a Pasov Santini putoval do severného Talianska, kde obdivoval dostavbu gotickej katedrály v Miláne, aby sa v piemontskom Turíne stretol s dielom architekta Guarina Guariniho.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C52ZP na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C52ZP na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus



Už ste čítali?