JESEŇ V ZÁHRADE

Ovocinár: Vypestovať si vlastné ovocie je úplne iný zážitok

Vlastné ovocie má úplne inú chuť, ako to kúpené. Ak si ho chcete vypestovať, vyhnite sa základným chybám.

Ing. Marián Komžík. O ovocí píše a prednáša, venuje sa poradenstvu, aj predaju ovocných výpestkov. (Zdroj: Gabriel Kuchta - SME)

Kto má možnosť a kúsok voľného miesta či záhradu, skúša pestovať vlastné ovocie. Ovocinár Marián Komžík vie o ovocí takmer všetko a jeho rady ako ho pestovať, ako si naplánovať ovocnú záhradu či o používaní chémie pri ochrane stromčekov, môžu byť pre vás veľmi inšpiratívne.

Začnem úplne laicky: čo je to ovocie? Ako sa líši od zeleniny?

Ovocie dozrieva na stromoch a kríkoch, pričom zelenina sú zväčša byliny, jednoročné či viacročné - ako rebarbora, chren či špargľa.

Dôležitou vlastnosťou ovocia je sladkosť, väčšina ovocia je sladká. Na druhej strane aj melón je sladký, ale pritom je to zelenina.

Ovocie delíme do piatich základných kategórií – jadroviny, sem patria jablká, hrušky či dule, potom kôstkoviny – slivky, marhule či čerešne, drobné ovocie ako ríbezle, egreše, jahody, maliny, černice. Potom máme skupinu škrupinového ovocia – orechy, gaštany, mandle a lieskové orechy a napokon veľmi populárnu skupinu menej pestovaných ovocných druhov ako moruše, oskoruše, mišpule, čučoriedky, brusnice či aktinídiu, známu aj ako kivi.

Hlavné druhy ovocia sú v obchodoch dostupné takmer celoročne, prečo teda pestovať vlastné? Nie je lepšie zasadiť v záhrade okrasné kríky a stromy, s ktorými je menej práce?

Dnes, keď deťom prinesiete zo záhrady broskyňu, ani ju nechcú, nie je im vzácna. Vytratila sa sezónnosť, kedysi bolo dozrievanie ovocia udalosťou, všetci sme sa tešili, pretože konkrétne ovocie bolo len vtedy, keď v záhradách dozrelo, inokedy nie.

Prejedli sme sa ho a rok bol s ním pokoj. To je aj odpoveď na otázku, prečo pestovať vlastné ovocie. Broskyňa, ktorá bola obratá niekde v Čile, odtrhnutá napoly zrelá, cestujúca dva týždne loďou a potom ešte čakajúca v chladiarenskych skladoch, kým ju vyexpedujú do predajní, akú môže mať chuť?

Je tvrdá, nedozretá, s chuťou broskyne nemá nič spoločné. Keď si odtrhnete vlastnú broskyňu zo stromu, vonia, už na dotyk cítite, že má inú konzistenciu a keď do nej zahryznete, až po lakťoch vám bude stekať hustá sladká šťava. To je iný zážitok.

Keď niekto zvažuje pestovať okrasné stromčeky, bude pod nimi rovnako kosiť trávnik ako pod ovocnými. Nehovoriac o zdravotnom hľadisku.

To čo kúpite v obchode, je striekané a konzervované, ak si pestujete doma, sami si určíte, koľko postreku a či vôbec nejaký použijete, je to úplne iná ekologická báza. To sa dnes cení, pretože chémie máme okolo seba veľmi veľa.

Čo sa najviac pestuje v našich záhradách? O aký ovocné druhy je najväčší záujem?

Jednoznačne sú to jablone, ktoré majú u nás najväčšie zastúpenie či už vo veľkovýrobe alebo v záhradách.

Ľudia radi skúšajú aj rôzne exotické druhy, citrusy, figovníky, pred časom bola veľká móda pestovania kivi, teraz vraj mnohí skúšajú pestovať figy.

Figovníky sa u nás pestujú už niekoľko desaťročí, najmä na juhu, tam je to bežná vec. So zmenou klímy a rozšírením odrodového sortimentu už môžete pestovať figy aj na strednom Slovensku.

Musíte však poznať aspoň základné pravidlá ich pestovania, aby ste dosiahli želaný efekt a mali nejakú úrodu.

Bežne sa už predávajú aj olivovníky a granátovníky, oliva síce príliš nezarodí, pretože dozrieva veľmi neskoro, až v novembri, je to skôr okrasný stromček. Ale aktinídie, granátovníky, hurmikaky (ebenovníky) sú už celkom bežné rodiace stromy.

Dá sa hovoriť o trendoch v ovocinárstve?

Trendy sa posúvajú a súvisí to aj s celoročnou dostupnosťou ovocia. Ľudia dnes skôr inklinujú k tomu, aby s pestovaním mali čo najmenej práce, aby vedeli ovocie dopestovať aj na malej ploche a aby ho nemuseli striekať chémiou.

Skúsenejší záhradkári veľmi pozorne sledujú nové odrody a radi ich skúšajú. Dnes je situácia taká, že z každého ovocia je k dispozícii desať-dvadsať odrôd a každý si môže vybrať podľa toho, aké má podmienky na pestovanie, požiadavky a skúsenosti. Trendom je, že každý chce čoraz väčšie, sladšie a odolnejšie ovocie.

Ak by som si chcel vysadiť ovocné stromy a kríky, ako by som mal postupovať? Čo by som mal zvážiť?

Najmä to, čo vlastne chcem pestovať a koľko tomu môžem venovať času. Ak je niekto celý deň v práci, večer už nemá čas venovať sa stromom. Tak sa stane, že nedokáže napríklad na jar vystihnúť obdobie nástupu škodcov či chorôb a poznačí mu to úrodu.

Takže treba si vybrať druhy a odrody, ktorú sú menej náročné a na ktorých aj pri minime času dokážem vypestovať relatívne dobrú úrodu.

Tiež si treba uvedomiť, koľko mám miesta. Keď mám malú záhradu, na tri-štyri stromčeky, treba zvážiť aké. Ak chcem dať jednu slivku, musím vedieť, že by to mala byť samoopelivá odroda, pretože inak nebude žiadna úroda.

Ak mám fakt minimum miesta, nad stromčekmi ani neuvažujem, skôr nad ovocnými kríkmi či stĺpovitými odrodami, úroda je v tom prípade takmer okamžite a bez postrekov.

Ak mám väčšiu záhradu, môžem si ovocné stromčeky rozvrhnúť aj podľa sezóny, kedy rodia ovocie?

Sú tu dva prístupy: ak chcem úrodu zužitkovať vo forme čerstvého ovocia na jedenie, koláče či kompóty, vtedy nasadím nie jednu odrodu sliviek či jabĺk, ale napríklad tri, od superskorých až po neskoré, aby dozrievali postupne. Zber je jednoduchší a zberovú sezónu mám rozvrstvenú do niekoľkých mesiacov.

Druhý prístup je, ak plánujem ovocie spracovať naraz, napríklad do slivovice či jabĺčkovice. Vtedy nasadím jednu odrodu, aby mi všetky stromy dozreli v jednom termíne a sud na kvasenie som naplnil naraz. Ani tu však nezabúdame na potrebu opeľovačov.

Rovnako je to aj s ríbezľovým vínom, nasadím jednu odrodu červených a jednu čiernych ríbezlí, aby dozrievali naraz a naraz som ich aj obral.

Ktoré ovocie mi poskytne úrodu takmer hneď po výsadbe?

Sú to druhy drobného ovocia, ktoré vstupujú do plodnosti okamžite, jahody napríklad už keď ich kupujete, majú kvety. Rovnako aj remontantné maliny rodia hneď.

Ovocné stromy, rastúce na slaborastúcich podpníkoch, vstupujú do plodnosti už v druhom či treťom roku. Plody na silnorastúcich podpníkoch prichádzajú do plodnosti až po piatich-šiestich rokoch.

Energia takéhoto stromu ide do rastu, koreňového systému, pňa aj konárov, najprv musí trocha geneticky zostarnúť, kým začne rodiť. Ak chcem mať pekné veľké stromy, volím silnorastúce podpníky, ak rýchlu úrodu, budem mať malé stromčeky.

Dnes si však môžete kúpiť aj veľký ovocný strom v kontajneri za niekoľko sto eur, zasadíte ho a úrodu vám prinesie už na ďalší rok.

Ktoré chyby záhradkári najčastejšie robia?

Častou chybou je, že do určitej oblasti vyberú odrody, ktoré sa tam nehodia.

Potom je to ekologické hľadisko, kúpia si odrody náročné na ochranu, ale pritom nemajú čas venovať sa postrekom. Bežné odrody jabloní potrebujú aj desať postrekov, ktoré treba robiť v správnom čase, bez nich nemá význam čakať nejakú peknú úrodu.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C52ET na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C52ET na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Rozhovory z denníka SME



Už ste čítali?