SME

Bankár prekabátil Tisa a partizánom poslal tri miliardy

Karvaš bol jedným z najmocnejších ľudí v slovenskom štáte.

Imrich Karvaš bol ako guvernér národnej banky za druhej svetovej vojny pri rokovaniach s Nemcami tvrdým vyjednávačom. (Zdroj: archív M. Karvaša)

SME už vyše 25 rokov pomáha pripomínať si minulosť a mapovať prítomnosť v jej skutočnej podobe. Podporte nás v našej misii kúpou predplatného.

V roku 1938 nastal v živote úspešného ekonóma Imricha Karvaša dramatický zvrat. Práve sa chystal nastúpiť ako profesor na Univerzitu Karlovu v Prahe, no hlavné mesto už obsadili Nemci. Prezident Edvard Beneš po Mníchovskom diktáte abdikoval, no Karvaš s jeho konaním nesúhlasil. A tak sa aj s rodinou rozhodli vrátiť na Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už dovtedy bola jeho kariéra obdivuhodná. Prednášal vo Francúzsku na Sorbonne, v Nemecku aj v Spojených štátoch. Popritom zastával množstvo významných funkcií, napríklad sa stal tajomníkom Zväzu slovenských bánk, generálnym tajomníkom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi či viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V 35 rokoch bol ministrom bez kresla a potom ministrom priemyslu, obchodu a živností v československej vláde.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Bol výnimočnou postavou v slovenských dejinách, no ešte pred dvadsiatimi rokmi takmer neznámy, dokonca aj v odborných ekonomických kruhoch. Pritom bol jedným z našich najlepších finančníkov a napísal vyše šesťdesiat odborných článkov.

„Komunistom sa podarilo, že sa o otcovi veľmi dlho nevedelo,“ vysvetľuje jeho syn Milan Karvaš, ktorý o ňom napísal knihu.

„Z významných Slovákov azda jedine Štefánik mal podobný osud, že bol najprv vynikajúcim vedcom a potom sa stal štátnym činiteľom,“ hovorí jeho syn Milan, takisto vedec, no chemik, dnes už osemdesiatnik.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Guvernérov boj s Nemcami

Hneď ako Karvaš prišiel z Prahy domov, zavolali ho k prezidentovi slovenského vojnového štátu Jozefovi Tisovi. Mal s ním jasné plány. Chcel z neho spraviť guvernéra národnej banky.

„Keď ma Tiso vyzval na spoluprácu, upozornil som ho, že sa nepokladám za vhodnú osobu, lebo mám všetky možné nedostatky. Som posledným československým ministrom obchodu, slobodomurárom, manželka je Češka a evanjelička a napokon som socialistického presvedčenia,“ opísal svoje prijatie Imrich Karvaš v knihe Moje pamäti: v pazúroch gestapa.

Tiso mu odpovedal, že to všetko vie, ale chce jeho odborné znalosti, a nie politickú prácu.

Karvaš bol na pochybách. Konzultoval preto s najbližšími známymi, ktorými boli národohospodár a politik Peter Zaťko, profesor Jozef Fundárek či vyslanec Štefan Osuský v Paríži. Na svoju manželku nedal.

„Mama bola veľmi proti tomu, aby prijal funkciu, chcela, aby bol naďalej len vedcom. On však cítil, že môže byť užitočný, tak si nedal povedať,“ vysvetľuje Milan Karvaš.

Od začiatku bol v kontakte s neskoršími odbojovými skupinami, napríklad s Vavrom Šrobárom. Zároveň sa však snažil o to, aby krajina prosperovala.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Otec takmer každodenne bojoval s Nemcami proti vykorisťovaniu slovenského hospodárstva,“ rozpráva Milan Karvaš.

Podľa vlastných slov sa usiloval o čo najväčšiu samostatnosť hospodárskej politiky a v rokovaniach s Nemeckom chcel zachovať zásadu rovný s rovným.

Jeden z jeho študentov Dr. Ján Okrucký po vojne opisoval, že so spolužiakmi obdivovali jeho nevyčerpateľnú energiu. „Videli sme ho vychádzať z niektorých rokovaní s Nemcami fyzicky úplne zrúteného, no na druhý deň prišiel s novými plánmi na záchranu našich hospodárskych hodnôt,“ napísal v časopise Budovateľ.

Ochrana židovských cenností

Svoje postavenie využíval Karvaš aj na to, aby sa zasadil za ochranu Židov. Staval sa proti vydávaniu Židov do rúk Nemcom aj proti konfiškovaniu ich cenností. Nesúhlasil s tým, aby boli použité na získanie devíz.

Vo svojich pamätiach spomína, že pred slovenskými vládnymi predstaviteľmi „poukázal na to, že by sme vo Švajčiarsku, kde by sme mohli tieto šperky speňažiť, utrpeli veľké škody stratou dôvery v našu obchodnú morálku“.

Toto stanovisko bolo prijaté a konfiškované židovské šperky a iné cennosti putovali do úschovy ministerstva. Karvaš dúfal, že sa tak budú môcť neskôr vrátiť pôvodným majiteľom.

Podieľal sa aj na vydávaní takzvaných bielych kariet, dočasných výnimiek pre Židov, ktorí mali prácu. Žiadal aj vyšetrenie osudov ľudí, ktorí boli deportovaní.

„Mal problém vyrovnať sa s tým, do akej miery sa zastať Židov, aby ho neodvolali z funkcií, kde pripravoval veci pre Slovenské národné povstanie, do ktorého sa zapojil už v roku 1943. Zabezpečoval ho finančne aj materiálne,“ vysvetľuje Milan Karvaš.

Prečítajte si tiež: Fotograf partizánov: Oni sú späť, volajú mi roztraseným hlasom Čítajte 

Zablokované zlato

Pozícia jedného z najmocnejších ľudí na Slovensku mu dovoľovala uchýliť sa k naoko nevinnej lži. Pod zámienkou, že Bratislavu môžu bombardovať, premiestnil na stredné Slovensko tri miliardy korún.

Podpisoval aj premiestňovanie státisícov litrov benzínu či zásob potravín pre povstalcov na niekoľko mesiacov vopred.

Okrem toho zabezpečil uloženie vyše sedem ton zlata v bankách v neutrálnom Švajčiarsku. „Na konzuláte vo Švajčiarsku požiadal, aby zlato zablokovali a nevydali ho nikomu až do skončenia vojny,“ približuje jeho syn.

Po roku 1945 sa zlato použilo na obnovu Československa.

Ibaže nič z toho, čo prešlo Karvašovými rukami, neostalo nepovšimnuté. Finančník zaplatil za svoje konanie väzením a krutým mučením.

Už v prvých dňoch po vypuknutí Povstania ho zatklo gestapo. Rodina vrátane syna Milana bola už vtedy na povstaleckom území. O otcovom osude dlho nič nevedeli.

Imricha Karvaša zatiaľ držali v skupine stotridsiatich osobitných politických väzňov, ktorí sa zodpovedali len najvyšším nacistickým predstaviteľom Adolfovi Hitlerovi a Heinrichovi Himmlerovi.

„Boli tam kniežatá, nemeckí dôstojníci, ktorí spáchali atentát na Hitlera, francúzsky ministerský predseda Leon Blum či rakúsky ministerský predseda Kurt Schuschnigg. Nemci si ich držali na prípadnú výmenu, hoci boli odsúdení na smrť,“ opisuje Milan Karvaš a dodáva, že zo Slovákov tam bol okrem jeho otca len povstalecký kapitán Ján Stanek.

Imricha Karvaša odsúdili na smrť za sabotáž nemeckého hospodárstva. Pri vyšetrovaní ho mučili a poškodili mu oko kopancami do hlavy.

Neľutoval funkciu

Nemecký veľvyslanec na Slovensku Hans Elard Ludin sa zaňho prihováral. Zdôrazňoval, že na Slovensku chýba tento ekonóm „na celej čiare“.

„To, že vysoké zadlženie Slovenska bolo možné bez rozkladu celého hospodárstva, je neodškriepiteľne a predovšetkým Karvašova zásluha,“ napísal vysokému nemeckému dôstojníkovi Ernstovi Kaltenbrunnerovi podľa knihy Kauza Karvaš od Michala Schvarca a Ľudovíta Hallona.

Z Berlína však dostal strohú odpoveď: „Na základe výsluchov (...) vzrastá čoraz viac podozrenie, že Karvaša treba považovať za najrafinovanejšieho pripravovateľa Povstania na Slovensku, ktorý mal kontakt so všetkými vedúcimi osobami československého odbojového hnutia na Slovensku.“

Gestapo vypočúvalo aj Karvašovu manželku, no bezvýsledne. „Otec zásadne o politike doma nehovoril. Mama nebola informovaná, len niečo tušila. To bolo aj šťastie, lebo keď ju po potlačení Povstania Nemci zaviedli na výsluch, nemala im čo povedať,“ opisuje Milan Karvaš.

Väzňov vrátane bývalého guvernéra Slovenskej národnej banky napokon oslobodila americká armáda pri talianskom jazere Laggo di Braies. Američania ich poslali na liečenie na Capri. Doma ani nevedeli, či žije.

„Keď prišiel v júni domov, prekvapilo nás to. Bolo to takmer na moje narodeniny, všetci sme sa tešili,“ opisuje Milan Karvaš.

Po vojne ho však nečakala žiadna idylka. Na jedno oko nevidel a trpel epileptickými záchvatmi. Rozhodnutie prijať vysokú funkciu v slovakštáte však nikdy neoľutoval. „Keď som si pripomenul boje o hospodársku samostatnosť Slovenska, v ktorom sa všetci hospodárski odborníci spojili do jedného šíku a v ktorých sme dosiali viac úspechov než neúspechov, prišiel som k záveru, že som stál na správnom mieste,“ napísal vo svojich pamätiach.

Pomaly sa vracal do života, no ďalšie nešťastie na seba nenechalo dlho čakať. Karvaš odmietol v roku 1948 spolupracovať s komunistami a tí mu to spočítali.

„Otec bol sčítaný, mal preštudovaného Marxa a Lenina a vedel, že je to nenávistná teória,“ spomína syn na dôvody otcovho odporu. Odsúdili ho na dva roky a zhabanie majetku. Zistilo sa však, že je nemajetný.

„Napriek tomu, že narábal s miliardami, o rodinné financie sa veľmi nestaral,“ vysvetľuje Milan Karvaš. Rodinnú kasu držala jeho manželka.

Boj o zvrátenie rozsudku bol vyčerpávajúci, no márny. „Mamička bojovala ako lev. Po prvom rozsudku chodila za všetkými známymi vrátane židovského rabína v Prahe, aby otcovi pomohli,“ rozpráva Milan Karvaš.

Ani preňho to nebolo ľahké, otca sprevádzal na pojednávania a videl všeličo. „Pri odvolacom procese jeden sudca vyskočil z okna, bolo to veľmi búrlivé. Rozsudok meškal šesť hodín, pretože sa stále radili s ústredným výborom strany, či im môžu dať tresty a aké.“

Po tom, ako padol definitívny verdikt, sa Karvašova manželka psychicky zrútila a musela ísť na liečenie. „Bol som už dospelý, no brat bol o jedenásť rokov mladší. Starala sa o nás o tri roky staršia sestra. Pamätám si, že som chodil bratovi na rodičovské združenia,“ spomína na ťažké obdobie Milan Karvaš.

Večný optimista

Ďalšie väzenie na jeho otca čakalo v roku 1958 za špionáž a velezradu. „Dodnes neviem, prečo otca zatvorili, dávno po smrti Stalina, za aký prečin,“ čuduje sa Milan Karvaš.

Ako vedúci protištátnej skupiny dostal sedemnásť rokov väzenia. Odsúdili s ním aj generálov, ktorí bojovali v SNP alebo v zahraničnej armáde. Komunisti mali možno obavy z maďarského povstania v roku 1956 a chceli ľudí postrašiť.

Po dvoch rokoch mu síce udelili amnestiu, no domov sa vrátil zlomený. Zrak sa mu vo väzení ešte zhoršil.

Úplne ho rehabilitovali až po uvoľnení pomerov v roku 1968. Zostal ako dôchodca doma. „Na fakultu ho už nezobrali, aj keď sa mu ospravedlnili,“ hovorí Milan Karvaš.

Finančník však zostal stále aktívny, počúval rozhlas, aby bol o všetkom informovaný a učil doma cudzie jazyky – angličtinu, nemčinu a francúzštinu.

„My deti sme s ním potom mohli byť viac. Hrali sme karty a podobne,“ spomína Milan Karvaš na obdobie, keď si otca paradoxne užil najviac. V detstve nemali veľa času na rozhovory. „Ak nepracoval a nebol uväznený, väčšinou sa venoval štúdiu,“ spomína.

„Bol prísnejší, ale spravodlivý. Vždy nám dával na vedomie, že najdôležitejšie je, ako človek koná. Aj tých najjednoduchších si vážil, ak konali dobre, charakterne,“ prízvukuje Milan Karvaš.

Po rokoch v lágroch aj komunistických väzeniach bol Imrich Karvaš stále optimistom. „Vždy nám hovoril, vy máte skvelú budúcnosť, nebojte sa. Vravel som mu: otec, neblázni, veď už tridsať rokov tu je komunizmus, v Rusku je už sedemdesiat rokov, aké máme perspektívy? On odpovedal: Neboj sa, komunizmus ekonomicky nevydrží, padne a vy budete slobodní,“ uzatvára.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu