SME

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

Ilustračné foto. (Zdroj: Friedrich Heinrich Füger/WIKIMEDIA/CC)

Autor: Patrik Kunec / Historická Revue

V tomto roku si stredoeurópske krajiny, ktoré v minulosti patrili do konglomerátu území habsburskej ríše, pripomínajú 300. výročie od narodenia kráľovnej Márie Terézie, ktorá je považovaná za jednu z najvýznamnejších panovníčok novovekých dejín.

Jej štyridsaťročná vláda je charakterizovaná ako obdobie spoločenských a kultúrnych zmien, ktoré pripravovali pôdu pre zrod občianskej spoločnosti.

Sama ešte vládla neobmedzenou mocou (absolutisticky), ale do vládnej praxe aplikovala početné reformy, založené na požiadavkách nového myšlienkového prúdu – osvietenstva.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hoci Mária Terézia mala k osvietenským myšlienkam a požiadavkám ambivalentný postoj (napríklad odmietala uznať náboženskú slobodu pre protestantov a židov), za radcov si vybrala schopných a rozhľadených mužov.

Tí vypracovali návrhy reforiem, ktoré panovníčka podporila a presadila do praxe. Jedným z popredných osvietenských reformátorov na viedenskom dvore bol vedec, knihovník a publicista slovenského pôvodu Adam František Kollár.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hoci už počas života bol pokladaný za popredného odborníka nielen na živé a orientálne jazyky, ale aj na otázky dejín a štátneho práva, jeho osobnosť a dielo nie sú širokej slovenskej verejnosti príliš známe.

Talent z Terchovej

Sociálny pôvod a predpoklady, ktoré mal Adam František Kollár po narodení pre rozvoj svojej osobnosti, boli skôr nepriaznivé.

Narodil sa totiž do veľmi skromných pomerov – jeho otec Matej Kolárik (alebo Kollár) bol potomkom schudobneného zemianskeho rodu, sám už za šľachtica pokladaný nebol a neskôr pôsobil ako strážca medených baní v Španej Doline.

Šľachtický titul jeho predkom udelil cisár Rudolf II. v roku 1593, ale postupom času a delením rodu sa pôvodné písomnosti stratili. Adam František v 70. rokoch po vlastnom pôvode a dejinách rodiny pátral, ale dlhú dobu nevedel zistiť ani len miesto a dátum svojho narodenia.

Varínska matrika však nesie informáciu, že Adam František Kollár bol pokrstený 17. apríla 1718 a narodil sa v Terchovej. Popri Jurajovi Jánošíkovi je teda druhým významným rodákom z tejto svojráznej obce.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď mal päť rokov, jeho otec sa presťahoval na Staré Hory, blízko Banskej Bystrice, kde Adam František začal chodiť do slovenskej školy. Tu sa učil čítať a písať, pravdepodobne v jeho rodnej slovenčine.

Na ďalšie štúdiá prešiel do banskobystrickej mestskej školy a následne na tamojšie nižšie jezuitské gymnázium. Z neznámych príčin po krátkom čase prešiel na kolégium do Banskej Štiavnice a štúdiá ukončil na jezuitskom kolégiu v Trnave.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

V roku 1736 ako novic vstúpil do jezuitského rádu (Spoločnosti Ježišovej) a noviciát začal v roku 1737 vstupom do jezuitského kolégia v Trenčíne. Tu pobudol dva roky. Určite sa tu zlepšil v latinčine a gréčtine, ako aj v živých jazykoch, používaných v Uhorsku – v maďarčine a nemčine.

V roku 1740 sa zapísal na filozofickú fakultu viedenskej univerzity a po dvojročnom štúdiu ako profesor odišiel na jezuitskú školu v Liptovskom Mikuláši. Tento postup bol predpísaný ako istá pedagogicko-misijná prax pre budúcich pátrov jezuitov.

Po roku sa vrátil späť do Viedne, kde sa naplno venoval štúdiu východných jazykov, najmä hebrejčiny, turečtiny a perzštiny. Neskôr sa naučil aj základy francúzštiny a taliančiny, ale ovládal aj všetky významnejšie slovanské jazyky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V roku 1746 začal študovať vo Viedni na teologickej fakulte, ale zdá sa, že v tomto období u neho došlo k vnútornej kríze a azda aj na základe sporov so svojimi jezuitskými mentormi sa rozhodol opustiť rádové spoločenstvo. Po skončení druhého ročníka teológie a ešte pred vysviackou za kňaza vystúpil z jezuitského rádu, čo bol veľmi odvážny krok a pre ďalšiu Kollárovu životnú cestu mohol mať negatívne dôsledky.

Vystúpenie navyše schvaľoval predstaviteľ jezuitského rádu v monarchii a vyžadoval sa aj súhlas samotného Pápeža. Vystúpenie z rádu Kollárovi pomohol vybaviť vplyvný dvoran Gerard van Swieten, riaditeľ Dvorskej knižnice v Hofburgu.

S bývalými spolubratmi mal Kollár naďalej napäté vzťahy a jeho vystúpenie z rádu negatívne ovplyvnilo aj niektoré z jeho neskorších projektov.

Knihovníkom v Dvorskej knižnici

Na ďalšie životné smerovanie A. F. Kollára významne vplýval už spomínaný Gerard van Swieten (1700 – 1772), ktorý pochádzal z Nizozemska (narodil sa v dnešnom Leidene). Od roku 1745 bol osobným lekárom Márie Terézie a jej rodiny a postupne sa stal jej blízkym radcom.

Kráľovná k nemu mala neobmedzenú dôveru a už tri týždne po príchode do Viedne bol vymenovaný za riaditeľa (prefekta) Dvorskej knižnice v Hofburgu.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C524M na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu