SME

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

Daniel a Kvetka, majitelia a kuchári zároveň. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)

Kvetka a Daniel, majitelia špeciálneho bistra v centre Bratislavy, sa pred vyše dvoma rokmi rozhodli pre radikálnu zmenu. Život zasvätili – polievkam.

Ako sa zrodil nápad, že budete variť polievky?

Daniel: Mali sme k vareniu pozitívny vzťah. Veľa sme cestovali po svete a vždy keď sme niekde boli, využili sme šancu, aby sme ochutnali miestnu kuchyňu. A varili sme si aj doma – cez víkendy i počas týždňa.

Kvetka: Tým, že sme veľa varili aj ochutnávali, mali sme nastavenú latku vysoko. Lenže v Bratislave sme, najmä večer, ťažko zohnali iné polievky než paradajkovú z pretlaku alebo vývar z bujónu, prípadne takzvanú slovenskú desiatovú, kde je množstvo múky. O ďalších možnostiach občerstvenia ani nehovorím – pizza, kebab, hot-dog. Chodili sme s Danielom ochutnávať na rôzne gastronomické podujatia a dospeli sme k názoru, že sa to dá aj lepšie. A najmä, bez zbytočného zahusťovania múkou. Utvrdili nás v tom aj kamaráti, ktorých sme doma hostili, aj pozitívne reakcie ľudí na gastro akciách, kde sme skúšali variť podľa našich receptov. Tak sme sa rozhodli – myslím, že nápad bol spoločný – že odídeme zo zamestnania a skúsime podnikať – variť polievky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Obaja?

Kvetka: Áno.

To bolo dosť odvážne a zrejme aj riskantné. Nebáli ste sa?

Daniel: Mali sme na začiatok nejaké našetrené peniaze, vstupný kapitál.

Kvetka: Vtedy sme si mysleli, že to bude na rozbeh stačiť.

Čomu ste sa predtým venovali?

Daniel: Ja som pracoval v IT sektore a po určitom čase som sa musel k svojej práci vrátiť, lebo by sme to finančne neutiahli.

Kvetka: Pracovala som v korporátnej firme na dobrej pozícii, ale po čase som prestala vidieť v tej práci zmysel. Stane sa z vás koliesko v mašinérii, ktoré sa krúti a krúti, možno až do dôchodku.

Čo bolo v začiatkoch najťažšie?

Kvetka: My, ako bežní občania, sme absolvovali kompletnú tortúru v úradoch, kde sme vybavovali rôzne povolenia a čakali, kým plynú čakacie lehoty. Otvoriť si gastronomickú prevádzku môže trvať pol roka aj rok, ale počas tejto doby už musíte platiť nájomné za priestor, za elektrinu, odvoz odpadu a ešte ste samozrejme ani neotvorili.

Daniel: Mysleli sme si, že máme na rozbeh dosť peňazí, ale mýlili sme sa.

Bolo to frustrujúce?

Daniel: To čakanie áno.

Ako ste to zvládali?

Kvetka: Ešte chcem spomenúť, že gastronomickú prevádzku si môže otvoriť človek, ktorý je vyučený v odbore, alebo niekoho takého zamestná. Ale keďže my sme to chceli robiť sami, museli sme sa rekvalifikovať. To znamenalo zvládnuť teóriu a absolvovať tristo štyridsaťpäťminútových lekcií v rámci rekvalifikačného kurzu. Takže dva mesiace sme chodili na kurz a potom sme praxovali v rôznych reštauračných zariadeniach. Bola to aspoň dobrá skúsenosť, aby sme vedeli, čo chceme robiť inak.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čo ste tam robili?

Občas jazdíme hodiny hore-dolu po meste, lebo Bratislava nie je Londýn. Niekedy tu nedostanete kúpiť ani petržlenovú vňať.

Kvetka: Čo nám povedali. Niekto to vyrieši tak, že si obehne niekoľko podnikov a pozbiera pečiatky. Ale touto cestou sme nechceli ísť. Väčšinou sme umývali riad, čistili zeleninu, pomáhali s prípravou surovín. Ja tie reštaurácie zasa chápem, veď akú prácu by ste dali robiť neznámemu človeku, ktorý u vás zaklope so žiadosťou, že sa potrebuje rekvalifikovať? Ale v jednom staromestskom bistre sa mi veľmi páčilo. Krásne čisté prostredie, používali veľmi kvalitné suroviny...

Daniel: A to sme ešte mali šťastie, že sa práve v tom roku zmenila legislatíva – po rekvalifikačnom kurze už stačilo ísť na skúšky na živnostenskú komoru. Odpadla nám totiž povinná dvoj- až trojročná prax v prípade, že ste neštudovali školu v tejto oblasti.

A potom ste si mohli otvoriť vlastné bistro...

Daniel: Keby to bolo také jednoduché... V Bratislave je náročné nájsť priestor vhodný na gastro prevádzku s prijateľnou výškou nájomného. Sumy, ktoré pýtajú prenajímatelia, nezodpovedajú realite. Nemôžete toľko zaplatiť a zároveň variť z kvalitných surovín, ktoré tiež niečo stoja. Aj preto je cenová hladina našich polievok nastavená tak, aby sme nešli do mínusu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kvetka: Veľa gastronomických prevádzok v Bratislave podľa mňa zanikne práve preto, že pri nájomnom okolo tritisíc eur mesačne nedokážu fungovať, ak je ich zmyslom, že majú zarábať. A my sme išli do toho s tým, že nás to bude živiť.

A neživí...

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C524E na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu