SME

Čo sa kachliar z Brdárky naučil od Siouxov

Tibor Gajan. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)
Čo sa kachliar z Brdárky naučil od Siouxov

Tibor Gajan, vek: 44, zamestnanie: lazník a kachliar, miesto: Brdárka.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Ľudia Gemera: Obyčajní ľudia, ktorí dokázali veľké veci Čítajte 

Tu je nemecká kopa, taký prirodzený kompost, nahádžeme pod seno, pracuje to, likvidujeme tak odpad a zvyšky zo záhrady.

Kopa stojí na začiatku záhrady starého domu na Brdárke. Na lavici sedia účastníci kurzu permakultúry, prišli na pár dní, chcú sa naučiť sebestačnosti. Na stole návrhy na záhradu, rukavice, fľaše kofoly.

Tu bude taká odpočinková zóna, hore na terase, hovorí Tibor, pri nás čupia štyria dobrovoľníci, prežili na Brdárke prvú zimu, Talian, Maďar, dvaja Francúzi. Mali ťažké chvíle, keď dva týždne nevidíš nič okrem snehu a hory a snežnej búrky, nevychádzaš, nemôžeš robiť nič, ale musíš stále kúriť.

Žijú v opravenom dome s gánkom, Tibor sem prišiel pred trinástimi rokmi z Otročka pri Tornali. Hľadali miesto, kde sa usadia, zvažovali Zaježovú, ale Brdárka, horská koncová dedina so šesťdesiatimi obyvateľmi sa im zapáčila viac.

Začali sme sami, dnes je nás novousadlíkov štyri páry aj s deťmi. Nechcel som žiť v Otročku, chcel som si pestovať vlastné veci.

Som fajnšmeker, mám rád domáce zemiaky, syry, tie sme robili tu vzadu, ukazuje na špeciálnu miestnosť domu, kde býva s priateľkou, nesie nám brdársky kokteil - borovičku s tonikom a domácu hrušku.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Med tento rok ešte nebol, nemohli sme po aprílových mrazoch a snehu nič vytočiť, možno začiatkom leta. Dal si dolu deravý slamený klobúk, v kvetovanej košeli vyzerá ako sprievodca šnorchlistov v Karibiku. Oblíže si medom zababrané prsty, celý deň robil na poli, doobeda bol pri včelách, poobede bude kosiť s traktorom, aj keď pôda nie je jeho.

Domy nám predajú, ale pôdu nie, boja sa nás, nie všetci, ale niektorí áno.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Brdárske čerešne vďaka Márii Terézii

Brdárku oslobodili Sovieti v januári 1945, na obecnom úrade je pamätná tabuľa. Vedeli sme, že sú tu nejakí dobrovoľníci, chceli sme robiť remeslá, šindeľ, drevené stavby, nie je tu večerné osvetlenie, z Brdárky vidieť veľkú časť gemerských nočných kontúr.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5226 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M5226 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Dezinformácie pri epidémii tu už boli. Na konci tiekla krv

Odhaliť sprisahanie dokázal aj opitý zo psej búdy.

Ľudia sa prirodzene báli cholery, ktorá vyčíňala v 19. storočí. Nechápali zmysel hygienických opatrení, ľahko uverili fámam, že za všetkým je sprisahanie pánov, úradníkov, lekárov a lekárnikov - aj krčmárov.

Po celej republike ich rozdali stovky. Za titul chceli pár tisíc

Podvodníci s titulmi tu boli už za prvej republiky.

Pražského podvodníka s titulmi dolapili až v Argentíne v naháňačke ako z filmovej grotesky. Na fotografii je simulovaný zákrok argentínskej polície z tých čias.

Jazdenie na nákladných vlakoch nie je romantika

Amin Palma skáče na vlaky v Mexiku aj v Čadci.

Na nákladných vlakoch musia byť čierni pasažieri pripravení na každé počasie, na bod mrazu aj horúčavy. Na snímke je jeden z Aminových spolujazdcov.