SAMOVRAŽDY HERCOV

Samovražda Jamnického: Smrtiaci vysokohorský kokteil

Herec Ján Jamnický strávil posledné mesiace svojho života vo Vysokých Tatrách. Svoju samovraždu si premyslel do detailov.

Ján Jamnický v roku 1972 počas pobytu v Tatrách. (Zdroj: Martin Martinček - Slovenská národná galéria - web umenia)

Keď som sa s Jánom Jamnickým začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia spriatelil, netušil som, koľko podrobností, životných epizód a informácií sa o ňom po rokoch podozvedám. Zväčša celkom nechtiac.

Povedzme od kňažnej slovenského divadla a prednesu poézie Evy Kristínovej, keď sme spolu pripravovali knihu jej spomienok (Ján Čomaj: Eva Kristínová, spomienky herečky 2008). Začnem vari ňou, charakterizuje nám Jamnického z niekoľkých uhlov pohľadu:

„Recitátor a pedagóg, niekdajší vynikajúci režisér a herec bol už za svojho života legendou moderného slovenského divadla. Ako to už v prípade výnimočných osobností býva, jednými bol uznávaný a obdivovaný, druhými zaznávaný a odsudzovaný.

Prísny vegetarián, ktorého zásady životosprávy vyvierali z filozofického postoja k svetu a sebe samému. Na bratislavských uliciach sme ho stretávali s typickou sieťovkou plnou kalerábov, mrkvy, šalátu, teda len a len všakovakej zeleniny, lebo ovocie bolo vtedy vzácne a drahé.

Vždy pedantne upravený, tak, že dokonca akoby k tomu patrila aj jeho typická turistická obuv, vibramy, akási malá a tolerovateľná výstrednosť. Jeho prirodzená nonšalantnosť a dôstojné správanie nedovolili nikomu ani len pomyslieť, že tento elegán má naozaj veľmi hlboko do vrecka.

Niekedy však bolo zrejmé, že naňho doľahla ťažká depresia. Nečudo. Všetko, čo uviedol do života, sa časom zásadne obrátilo proti nemu.

Akousi tajomnou odstredivou silou bol vytlačený z divadla, ktoré miloval celou svojou bytosťou. Vyhnali ho i z Vysokej školy múzických umení, ktorú len krátko predtým založil. Rovnako pochodil na Kolibe, vo filmových ateliéroch, o ktoré sa tiež vrchovatou mierou zaslúžil.

Bolo mojím životným šťastím, že som sa čírou náhodou stala jeho umeleckou partnerkou pri uvádzaní slovenských ľudových balád do kultúrneho vedomia širokej pospolitosti...“

O Hamletovi

Musím do týchto spomienok zasiahnuť. Samozrejme, že to nebolo čírou náhodou. Majster prednesu baladickej poézie rýchlo zistil, že hoci Eva Kristínová bola vtedy divadelnou novickou, s istotou vedel, že sa stane neprekonateľnou recitátorkou balád – a nemýlil sa.

„Hoci sme si pri spoločnej práci už potykali, oslovoval ma vždy ako „slečna“.

Bol to veľký umelec a neobyčajne citlivý človek. Napriek tomu, že už ako režisér dávno nepôsobil, divadlo mu neschádzalo z mysle. Raz po spoločnom vystúpení ma pozval do vinárne hotela Devín.

Aj sme si spolu trošku zatancovali, najmä však posedeli pri fľaške Tokaja Aszu, kráľovského nápoja, ako povedal, keď ho objednával. V zamyslení sa pozeral na speváka s dobrým hlasom, ale menšej zavalitej postavy, ktorému sa už na mladej hlave začínala črtať plešinka.

Odrazu vyriekol: - Vidíš, slečna, takýto typ herca by som obsadil do úlohy Hamleta.

Vyvalila som naňho oči – do Hamleta?

- Áno, do Hamleta. Hamlet predsa nemôže byť taký krásavec, ako ho divadlá a filmy predstavujú. Vysoký, štíhly, príťažlivý. On sa predsa už v mladosti stal introvertom, utiahnutým od blýskavého a povrchného sveta práve preto, a iba preto, že bol na kráľovskom dvore viac-menej trpeným outsiderom.

Okrem jeho matky. Hamlet je nepekný, neočaruje dámy sladkými rečičkami, a preto je pre ženský svet nepríťažlivý a napriek svojmu postaveniu princa nezaujímavý. Nevyhľadáva spoločnosť, nelieta zo zábavy na zábavu, neiskrí vtipom, ale hľadá v sebe a v knihách odpovede na večne mučivé otázky. Aj na tú existenčnú a kardinálnu: BYŤ či NEBYŤ?“

Spomienka Vilmy Jamnickej

Iná herečka, jeho bývalá manželka Vilma Jamnická vo svojich memoároch Letá a zimy s Jánom Jamnickým ho charakterizuje stručne a veľmi výstižne:

„Jamnický miloval hory. Vyvolávali v ňom pocit veleby, ale neskrýval ani pokoru pred nimi. Mal urastenú postavu, a keď vystretý kráčal popri vysokých smrekoch, zdalo sa, že naozaj patrí k tým čnejúcim kmeňom. Sám hrdý a rovný. Nie vypínavý, skôr prečnievajúci. Už tým, ako vzpriamene niesol hlavu, symbolizoval celú svoju bytosť - odchod z veľhôr v ňom vždy vzbudzoval pocity melancholickej rozlúčky.“

Nástup do divadla

Do Slovenského národného divadla nastúpil Ján Jamnický koncom leta 1932. Už ako študent si zahral na jeho scéne tri menšie postavy, za trinásť nasledujúcich sezón ich bolo osemdesiatštyri.

Nemal ešte ani tridsať rokov, keď mu šéf činohry Janko Borodáč zveril režírovať prvú hru - dramatizáciu slovenskej ľudovej rozprávky - a dal mu na to dva dni. Také boli vtedy v divadle zvyky, peňazí málo, vari ešte menej ako dnes, hier sa uvádzalo veľa, národná divadelná scéna bola aj putovným divadlom.

Na zájazdoch sa trávili dni i noci, všade to bola sláva. A sviatok, keď prišiel vlak a v ňom vozeň, nadžganý hercami, kulisármi a iným personálom SND.

Raz divadlo zdrevenelo. Vtedy, keď Borodáč dal mladému režisérovi opäť dva dni na prípravu premiéry, a mladý Jamnický sa vybral za ním. Protestoval, pohádal sa, tak potichu, ako to len on vedel. Argumentoval, uvádzal príklady zo sveta, až sa šéf čudoval, odkiaľ to mladý muž vie!

Janko Borodáč podľahol, intendant sklopil uši – a Jamnický dostal na hru štyri dni. V divadle tomu nechceli veriť. Vtedy si uvedomili, že medzi nich neprišiel iba vzdelaný herec, sympatický rojko, trochu čudák, ale aj osobnosť, ktorá si bude vedieť presadiť svoje.

Príprava hier

Na hry sa pripravoval poctivejšie ako ktokoľvek pred ním. Nazháňal si hŕbu literatúry, jeho urastenú postavu poznali páni v knižniciach i starí antikvaristi, niektoré hry z francúzštiny, nemčiny, maďarčiny a češtiny si preložil sám. Veľmi skoro sa o ňom vedelo, že je perfekcionista.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4ZZQ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4ZZQ na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Už ste čítali?