SME

Ako to vyzeralo, keď Poľsko s Ruskom naozaj bojovalo

Ilustračné foto. (Zdroj: Sergey Miloradovich / WIKIMEDIA / CC)
Ako to vyzeralo, keď Poľsko s Ruskom naozaj bojovalo

Nepriateľstvo medzi krajinami siaha hlboko do dejín regiónu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor: Zbigniew Chmiel / Historická Revue

Z poľštiny preložil Jaroslav Valent

S mrť Kazimíra IV. Jagelovského v roku 1492 symbolicky ukončila obdobie vojenskej prevahy Litovského veľkokniežatstva nad Moskvou.

Keďže litovské veľkoknieža bolo zároveň i poľským kráľom, zasadli po smrti Kazimíra IV. na tróny v Krakove a vo Vilniuse jeho synovia, bratia Ján Albrecht (Olbracht) a Alexander Jagelovský.

To viedlo na niekoľko rokov k pretrhnutiu personálnej únie medzi oboma krajinami, čo napokon uvrhlo Litovské veľkokniežatstvo do osamoteného postavenia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Litva, pozbavená poľskej vojenskej pomoci, nebola schopná účinne sa postaviť čoraz silnejšej Moskve.

Tak bolo v tom čase nazývané rodiace sa ruské impérium. Na druhej strane poľská šľachta nechcela na seba prevziať náklady spojené s vojenskými konfliktami, ktoré Litovci viedli so svojím východným susedom, pokiaľ by v tom nevidela výhody aj pre seba.

Obdobie prevahy Moskvy

V čase, keď pozornosť Kazimíra IV. Jagelovského zamestnávali problémy s Rádom nemeckých rytierov, ako aj situácia v Čechách a v Uhorsku, vyrástol na východe nový silný protivník, ktorý predstavoval hrozbu predovšetkým pre Litvu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V roku 1478 moskovské veľkoknieža Ivan III. Krutý (nazývaný tiež Veľký) dobyl Velikij Novgorod, ktorý bol do tých čias najväčším rivalom Moskvy. Okrem toho sa odohrala ešte jedna dôležitá udalosť. V roku 1480 sa Moskva definitívne zbavila jarma Zlatej Hordy a začala expandovať západným smerom.

Následné vojenské operácie sa niekedy zvyknú označovať ako „zbieranie“ ruských území, teda oblastí, ktoré v stredoveku tvorili súčasť niekdajšej Kyjevskej Rusi a koncom 15. storočia boli rozdelené práve medzi Litvu a Moskvu.

Takáto politika však aj neskôr vyvolávala neustále nároky ruských cárov na väčšinu území Litovského veľkokniežatstva a dokonca aj na juhovýchodné oblasti Poľskej koruny (okrem iného Ľvov, Halič a Kamenec Podolský).

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Tento cieľ konzekventne sledovali a realizovali všetky moskovské veľkokniežatá a neskôr ruskí cári až po zánik poľsko-litovského štátu v roku 1795.

Ivan III. začal vo veľkom využívať aj náboženskú propagandu. Nahrával mu k tomu aj fakt, že hoci vládnucou náboženskou doktrínou v litovskom štáte bol katolicizmus, prevládajúce slovanské obyvateľstvo vyznávalo skôr pravoslávie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V tom čase bola Moskva už jediným pravoslávnym štátom v Európe. S takouto ideologickou základňou odštartovalo Moskovské veľkokniežatstvo svoju expanziu. Už v roku 1493 jeho vojská ovládli mesto Viazma, ako aj tzv. Verchovské kniežatstvá nachádzajúce sa na jeho pohraničí.

A hoci na jeden rok Moskva uzavrela prímerie, znamenalo to iba symbolický prechod k ďalšej ofenzíve. Ivan III. sa totiž nehodlal s týmito drobnými úspechmi uspokojiť. Neustále nabádal prihraničné kniežatá, aby prešli na jeho stranu a v roku 1500 obnovil vojenské akcie.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4ZVY na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Články prevzaté z časopisu Historická revue.

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu