SME

Ľudia z osady sú radi, že sa nám to podarilo

Klára Ferková a Michal Kubaský. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)
Ľudia z osady sú radi, že sa nám to podarilo

Klára Ferková a Michal Kubaský. Zamestnanie: žena v domácnosti a podpredseda hasičského zboru, pilčík, šofér na JRD. Miesto: Rejdová.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Klára tu už nie je, presťahovala sa. Ani sem nechodieva? Nie, išli hore, do bytovky.

Osada stojí po pravej strane pri vjazde do Rejdovej. Pár domov, najkrajšie dole pri ceste, s autami s britskými značkami. Oranžové fasády, umelohmotná škridla, predzáhrady. Najchudobnejší bývajú hore, pod lesom, dole chodievajú za prácou. V osade sa s nimi veľmi nebavia, domy sú poprepájané štrkovými chodníkmi.

Je horúco, všetci sú vonku, dospelí varia pred domami, v improvizovanej letnej kuchyni, deti lietajú popri ceste, okolo pokazenej štvorkolky, prechľastal sa motor. Najbohatšia rodina sa od zvyšku oddelila železným plotom. Múrom.

Cestou do Rejdovej pozorujeme býky, slovenské plemeno vymenili za šaroláka, tým našim sa tu nedarilo. Prečo býky? Ovce sú už z módy, málo peňazí, teraz chováme býky, sú na to eurofondy.

Bytovka stojí pri ceste, všetky domy v Rejdovej stoja pri ceste, ľudia stoja pri ceste, býky stoja pri ceste, polícia stojí pri ceste, poslední svedkovia.

O pár metrov vyššie sa cesta končí, ďalej sa dá pokračovať iba cez kopce, na koňoch, v zime na skútroch. Po ľavej strane holoruby, boli tu aj z televízie, pýtať sa, čo to je za kalamitu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

To sme my nerobili, hovorí Michal.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Chceli sme ísť do svojho

Čakáme, kým Klára otvorí. Sedíme na schodoch bytovky, na prízemí, Klára sa kúpe, hneď nás pustí dnu. Michal prišiel z práce, dnes robili s drevom, vedel, že sa máme stretnúť, tak nešiel s kolegami do šenku.

Poďte ďalej, Klára má mokré vlasy, ukazuje smerom do kuchyne. Byt je zariadený skromne a účelne. V chodbe postavili piecku, tak druhý rok sme bez ústredného kúrenia, prasklo potrubie, do zimy to dá družstvo do poriadku, ale pre istotu sme mali aj drevo a uhlie.

Z osady odišli pred pár mesiacmi. Už sa tam nedalo žiť, nemôžeš tam vychovávať deti. Ja som zo Šumiaca, keď sme sa stretli, nasťahoval som sa k nej, spočiatku sa to dalo, ale neskôr sme chceli odísť. Len sa nedalo.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4ZTP na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4ZTP na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Nemohla chodiť do kuchyne ani na záchod. Ako vyzerá týranie u nás

Väčšina prípadov partnerského násilia zostáva skrytá.

Európska kampaň Zastavte domáce násilie proti ženám v roku 2007 priblížila osudy týraných žien. Na snímke Shehas, ktorá po pobyte v útulku začína odznova v novom byte.

Mysteriózna nákaza mladých študentiek. Čo za ňou stálo?

Epidémia mala stovky obetí. Jej pôvodcom však nebol vírus ani baktéria.

Školáčky zo západného brehu Jordánu žijú v nepokojnej oblasti. Vypätá situácia mala vplyv aj na šírenie epidémie, ktorú nazvali dženínsky syndróm.

Spomienky na atómové peklo. Ľudia zmizli bez stopy, ďalší zhoreli na popol

Tých, ktorí prežili výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki, nazývajú v japončine Hibakuša.

Hirošimský prefektúrny palác pre výstavu produktov krátko po výbuchu bomby v roku 1945.

Prespíme tretinu života. Stále nevieme, prečo vlastne

Zlého spánku sa dnes už nemusíme báť, hovorí somnológ Viliam Donič.

V poruchami spánku nám už dnes odborníci dokážu poradiť.