Lekcia učebnice v-tipológie a ž´artizmu: Vážne slová o srande

Prvá lekcia z legendárnej knihy Tisíc a jeden vtip.

1. lekcia učebnice v-tipológie a ž´artizmu

Často počúvam otázku: Ako sa zrodil prvý vtip?

Karel Čapek sa to pokúša vypátrať:

Ešte nikdy nikto nezastihol anekdotu pri jej vzniku. K jej podstate patrí, že ju človek od niekoho počul. Ani jeden vtip sa nezačína slovami: - Vypočujte si anekdotu, ktorú som práve stvoril. Vtip nemá autora, iba rozprávača. Nevymýšľa sa, iba koluje od úst k ústam. Nie je známe a historicky overené ani jedno meno tvorcu anekdoty. A ak niekto vydáva anekdotu za svoju, uisťujem vás, že je to podvodník.

K podobnému záveru dospel aj André Gide:

Nič nie je nákazlivejšie ako smiech. Ale skúste vymyslieť vtip. Sám som to skúšal a zistil som, že to vôbec nie je ľahké, hoci všetky stoja na jednom princípe: paradox sa postaví na miesto skutočnosti. Ako tieto historky vznikajú a ako sa šíria, je pre mňa záhadou. Zostávajú v anonymite a sú viac-menej súčasťou folklóru, kde sa oveľa väčšmi uplatňuje génius ľudu, než ako sa bežnému pozorovateľovi vidí.

Každá činnosť, každá tvorba má svoje finty, náradie, prostriedky, surovinu, prefabrikáty. Aj vtipkovanie. Stanislavskij povedal, že robiť vtipy je veľmi vážna vec, možno najvážnejšia.

Vtip je osobitný literárny útvar, kde z minima prostriedkov treba vyťažiť maximálny komický účinok. Už Hamlet upozornil, že „krátkosť je dušou vtipu“, a nebola to postava, ktorej bolo dvakrát do žartovania. Náš súčasník, Stanislav Jerzy Lec sa pridáva k Hamletovi: „Buďme struční, svet je preľudnený slovami!“ A svojimi aforizmami ide príkladom.

Ale zákon skratky a stručnosti platí pre každý vtip. Veď podľa Sigmunda Freuda, ktorý vtipu zasvätil celú knihu, jeho podstata je práve v tom, že všetko, čo chce povedať, vyjadrí kondenzovane, malým počtom slov. A účinok dosahuje tým, že najpodstatnejšie „zatají“, nedopovie:

John Dixon zapálil zápalku, aby sa presvedčil, či má ešte v nádrži benzín. Mal. V apríli by sa bol dožil päťdesiat rokov.

Tu je najstručnejšia umelecká kritika na svete:

Na včerajšom koncerte spievala Eulália Pivoňková. Prečo?

Sú aj kratšie vtipy. Pripomínam, notorické:

Pardón, povedal jež a zliezol z kefy.

Alebo:

Nespi, divoch!

Alebo:

Panna z Ostravy

Alebo:

dr. Antonín Novotný

Alebo:

Odišli.

Vtip je aj najmenší dramatický útvar. Má svoj dej, svoju stavbu, úvod a zauzlenie, vyvrcholenie a rozuzlenie, čiže pointu. Vyvrcholenie nás orientuje k istému riešeniu, aby vzápätí pointa ukázala, že sme boli zavedení na falošnú cestu.

Starý účtovník rozpráva kolegovi:

- Viete, že bývam na šiestom poschodí. No a včera, keď som sa nahol cez oblok, zrazu sa mi zakrútila hlava a padol som z obloka.

- Netárajte! To by ste už boli dávno mŕtvy.

- Prečo? Padol som do izby.

Pre dobrý vtip je typické, že má údernú pointu, je duchaplný a starý. Základom vyznenia pointy je moment celkom nečakaného prekvapenia.

Pri piatom výročí sobáša vraví manželka manželovi:

- Musím sa ti k niečomu priznať, drahý. Som farboslepá.

- Aj ja sa ti musím k niečomu priznať, drahá, - zdôveruje sa muž. – Som černoch.

Keď je vtip duchaplný, vonkoncom to neznamená, že musí byť plný duchov. Ani nie je nutné, aby sa poslucháči pučili od smiechu. Sú vtipy, ktoré nútia skôr premýšlať, ako smiať sa. Alebo priam mrazia.

Čínski kati sú pyšní na svoje majstrovstvo. Jeden z nich vraví svojej obeti:

- Môj úder mečom bude taký dokonalý, že ho ani nepocítiš!

Odsúdenec skepticky krúti hlavou.

- Stavme sa!

Stavia sa. V najbližšej minúte riekne kat:

- Hotovo. Cítil si niečo?

- Nič. Čo by som mal cítiť?

- Skús sklniť hlavu.

Treba mať ďalej napamäti, že rozosmiať niekoho je vždy ťažšie ako rozplakať. Už sme počuli, že si niekto vyplakal dedičstvo, vyfňukal dovolenku, ale ešte nikdy, že by si dakto bol vyrehúňal výmer na byt alebo miesto v poradovníku na nové auto. Duchaplný vtip je teda taký, ktorý je – duchaplný.

Opitý chlap leží na kanáli, lomcuje mrežou a hľadiac kdesi dovnútra zúfalo volá:

- Súdruhovia, prečo?

Komická podstata vtipu je v rozpore medzi zdaním a skutočnosťou, zámerom a cieľom, medzi slovnou a skutočnou logikou.

Krupica bol na slnečnom Jadrane, keď mu pošta doručila telegram od manželky:

MÁM ZRÝĽOVAŤ ZÁHRADU A VYSADIŤ JAHODY?

Krupica sa zamyslel, potom odtelegrafoval:

V ZÁHRADE NIČ NEROB, MÁM TAM ZAKOPANÉ ZLATO.

Na druhý deň dostal ďalší telegram:

V NOCI NÁM ROZKOPALI ZÁHRADU. ČO MÁM ROBIŤ?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4ZAA na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4ZAA na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: SME Plus



Už ste čítali?