V o zvuku vetra zrazu zaznie vzdialené vytie. Srdce sa rozbúcha a zrýchľujúce sa kroky zrazu pretne zvláštny, trochu zastretý smiech. Akoby zaznel dobrý vtip na opačnom konci miestnosti, výbuch neskrývanej radosti, ktorá postupne doznieva.
Ak hľadáte jednu z najzaujímavejších kozmických záhad, je ňou práve táto. Zvláštny smiech na zvláštnej zlatej nahrávke. Kúsok ľudstva, ktorý už opustil našu slnečnú sústavu.
Keď sa totiž v auguste v roku 2012 rozlúčila vesmírna sonda Voyager 1 s najbližším okolím Slnka a vydala sa preč z nášho planetárneho systému do diaľav medzihviezdneho priestoru, niesla so sebou aj jedno tajomstvo.
Takzvaná zlatá platňa, kus nahrávky prichytený o jej bok, obsahuje rôzne zvuky, zoradené ako evolúcia Zeme aj ľudstva. A krátko po šiestej minúte zaznie ten kúsok – smiech. Záhadný smiech. Trvalo ďalších štyridsať rokov, kým konečne vypátrali jeho pôvod.
Správa vo vesmírnej fľaši
Dňa 5. septembra 1977 odštartovala z amerického Cape Canaveral. Nosná raketa Titan 3E za ohromného burácania vyniesla vesmírneho pútnika na oblohu, udelila mu prvé zrýchlenie a vyslala ho na dlhú cestu k veľkým planétam slnečnej sústavy.
“Smiech rovnako ako plač sú ľudské inštinkty.
„
Neskôr sa sonda Voyager 1 vydala ešte ďalej, preč z našej slnečnej sústavy. Ešte pred štartom však slávny astrofyzik a popularizátor vedy Carl Sagan spolu so svojím tímom vytvoril akýsi kozmický odkaz vo fľaši. Voyager nebola síce prvá (plakety mali aj misie Pioneer 10 and 11), no aj táto sonda dostala svoju správu pre prípadných nálezcov – odkaz iným inteligentným formám v ďalekom kozme.
„Nápad bol, aby sme poslali čosi do vesmíru; čosi, čo by reprezentovalo ľudskú túžbu pripojiť sa ku komunite galaktických civilizácií,“ píše Adrienne Lafranceová vo svojom rozsiahlom texte pre mesačník The Atlantic. „Vyjadriť dobrú vôľu inteligentnému životu kdesi inde. Mysleli sme to ako akúsi kozmickú pohľadnicu.“
Pozdrav, ktorý možno ktosi objaví po stovkách miliónov či po miliardách rokov. Ak za milióny rokov niekto zlatú platňu nájde a dokáže pochopiť návod na jej vypočutie, môže zistiť, kto sme, akí sme a akí by sme chceli byť. Náš pokus komunikovať s mimozemskou civilizáciou totiž ukrýva asi tridsaťcentimetrový zlatý disk zachytený na boku sondy.
Nesie rôzne veci: pozdravy v 55 jazykoch sveta vrátane češtiny, obrázky a ukážky z hudby z celej planéty i rôzne zvuky zoradené do podoby evolúcie života na našom kozmickom kúsku skaly. V zhruba dvanásťminútovej eseji o vývoji na Zemi sa však krátko po šiestej minúte ukrýva aj niekoľkosekundová záhada.
Ľudský smiech. Akurát nik netušil čí.
