Psychológ: Nepodceňujme bábätká, ani ony sa nesmejú na všetkom

Najlepší spôsob, ako rozosmiať bábätko, nie je začať mu mávať niečím pred nosom, hovorí Caspar Addyman.

Vývojový psychológ Caspar Addyman skúma, ako deti spoznávajú svet. Je lektorom v spoločnosti Goldsmiths na univerzite v Londýne a strávil dekádu v svetoznámej spoločnosti Birkbeck Babylab. V Bratislave vystúpil na konferencii TEDx. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Celé rameno má potetované indíciami svojho výskumu o učení bábätiek – na obrázkoch srdca a kríža napríklad skúšal, ako vedia rozlišovať tvary. Vývojový psychológ CASPAR ADDYMAN skúmal aj inú vážnu vec - na čom sa chichocú najmenší po celom svete. Rozpráva, prečo sme štekliví aj prečo majú bábätká radšej psy než mačky.

Mali ste zaujímavú kariéru, od šéfkuchára k finančníkovi, softvérovému developerovi. Prečo ste sa vrátili do akademického prostredia k psychológii?

Keď som pracoval v bankovníctve, zaspával som na kancelárskom stole. Po štyroch - piatich rokoch som si povedal, že to tak nemôže byť do konca života.

Popri práci som si urobil večernú školu psychológie v Birkbeck Centre. Najzaujímavejšie boli prednášky o bábätkách. O prvých dvoch rokoch života, o tom, ako sa začíname učiť, a o tom, čo už bábätká vedia, sme mali celý jeden predmet. Prednášajúci vytvorili aj počítačové modely učenia bábätiek.

Moja doktorandská práca pred dvanástimi rokmi bola o tom, ako sa bábätká učia jazyk, pojmy, či sú dve veci rovnaké, alebo rozdielne. Ukazoval som im svoje tetovania, na ktorých sa to mohli učiť rozpoznávať. Osemmesačné bábätká tomu rozumeli, štvormesačné až tak nie.

Tetovania ste si spravili pre svoj doktorandský výskum?

Bola to odmena za to, že ho dokončím. Už som nejaké tetovania mal a povedal som si, že keď to zvládnem, dám si potetovať celú ruku a všetky tetovania budú o mojom výskume.

Napríklad je tam ilúzia kocky, ktorá môže ísť rôznymi smermi podľa toho, ako sa na ňu pozeráte. Alebo mimozemšťania z počítačovej hry, ktorú som vymyslel pre šesťročných – mali pri hre zistiť, ktoré príšery sú zlé, hoci im nikto nič nevysvetľoval.

Venovali ste sa aj zmyslu pre čas. Sú v tom dospelí jasne lepší?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4YYV na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4YYV na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Psychológia človeka


Článok je zaradený aj do ďalších tém SME Plus, Víkend, Rozhovory z denníka SME

Už ste čítali?